INFORMATIKA - ŠTÚDIUM

ZADANIE 25: 1. Napíšte program, v ktorom sa kružnica bude posúvať po obrazovke vodorovne zľava doprava.

2010-12-17T00:45:00.000-08:00

1. Napíšte program, v ktorom sa kružnica bude posúvať po obrazovke vodorovne zľava doprava.

Program pohyb;
uses grafika;

var x: integer;
const biela=15; cierna=0;

begin

for x:=100 to 150 do begin
setcolor(biela); circle(x,100,20);
delay(100);
setcolor(cierna); circle(x,100,20);
end;
end.

ZADANIE 24: 1. Do súťaže Milionár sa telefonicky prihlásilo 3675 ľudí. Každý prihlásený dostal priradené číslo:

2010-12-17T00:44:00.000-08:00

1. Do súťaže Milionár sa telefonicky prihlásilo 3675 ľudí. Každý prihlásený dostal priradené číslo: prvý – 1, druhý- 2...... posledný 3675. Napíšte program, ktorý náhodne vyberie jedno číslo a vypíše ho na obrazovku monitora. Program ošetrite tak, aby nevyberal neexistujúceho hráča s číslom 0.

uses grafika;
begin
randomize;
write ('Do kresla pre milionara zasadne sutaziaci:');
writeln (Random(3675)+1);
end.

2. xxx

ZADANIE 23: 1. Vytvorte program, ktorý nakreslí pravouhlý trojuholník s odvesnami dlhými 50 a 100 bodov.

2010-12-17T00:42:00.000-08:00

1. Vytvorte program, ktorý nakreslí pravouhlý trojuholník s odvesnami dlhými 50 a 100 bodov. Vyriešte úlohu tak, aby ste trojuholník vedeli ľahko premiestniť- teda nakresliť v ľubovoľnej pozícii.

uses grafika;
const X=210; Y=166;
begin
line (X,Y,X+100,Y);
line (X,Y,X,Y+50);
line (X+100,Y,X,Y+50);
end.

2. Excel vytvorenie grafu

ZADANIE 21: 1. Vytvorte program, ktorý prečíta zo vstupu reťazec a jednu samohlásku.

2010-12-17T00:38:00.000-08:00

1. Vytvorte program, ktorý prečíta zo vstupu reťazec a jednu samohlásku. Vypíšte reťazec tak, že všetky samohlásky v ňom nahradíte prečítanou samohláskou. Použite funkciu.

var samohl,s, zamen: string;
i: integer;

function je_samohl (c:char): boolean;
var j: integer; samohl: string;

begin
samohl:='aeiouy';
je_samohl:=FALSE;
for j:=1 to Length (samohl) do
if c=samohl[j] then je_samohl:=TRUE;

end;

begin
write ('zadaj retazec'); readln(s);
write('zadaj samohlasku'); readln(zamen);
for i:= 1 to Length (s) do
if je_samohl (s[i]) then write (zamen)
else write (s[i]);
readln;
end.

2. Využitie vzorcov excel

ZADANIE 22:
1. Vytvorte program, ktorý vám pomôže pri vymýšľaní nového štvormiestneho PIN kódu do mobilného telefónu. Program nech vypíše pod seba tri náhodné štvormiestne čísla.

2. Excel využitie vzorcov

Pokračování o tomto tématu naleznete zde:
ZADANIE 23:
1. Vytvorte program, ktorý nakreslí pravouhlý trojuholník s odvesnami dlhými 50 a 100 bodov. Vyriešte úlohu tak, aby ste trojuholník vedeli ľahko premiestniť- teda nakresliť v ľubovoľnej pozícii.

ZADANIE 18: 1. Vytvorte program šetrič obrazovky, ktorý náhodne generuje obdĺžniky (t.j. umiestnenie, rozmer a farbu obdĺžnika)

2010-12-17T00:33:00.000-08:00

1. Vytvorte program šetrič obrazovky, ktorý náhodne generuje obdĺžniky (t.j. umiestnenie, rozmer a farbu obdĺžnika), vykresľuje ich na obrazovku, dovtedy, kým sa nestlačí kláves.

uses crt;
var x1,x2,y1,y2,f:byte;
begin
clrscr;
repeat
repeat
x1:=random(79)+1;
y1:=random(25)+1;
x2:=random(79)+1;
y2:=random(25)+1;
f:=random(16);
until (x1
window(x1,y1,x2,y2);
delay(300);
textbackground(f);
clrscr
until keypressed;
end.

2. Vytvorte prezentáciu na tému ,,Dovolenka na Slovensku“, ktorá bude obsahovať 5 snímok, efekty, vymenované zaujímavosti lokality a hypertextové prepojenia.

ZADANIE 19:
1. Vytvorte program, ktorý vypíše blahoželanie k narodeninám. V programe zadáme zo vstupu meno oslávenca, jeho rok narodenia a číslo farby, akou má byť napísaný text gratulácie.

2. Charakterizujte bitmapové a vektorové grafické editory. Vysvetlite rozdiely

ZADANIE 20:
1. Napíšte program, ktorý vám pomôže rozhodnúť sa. Programu zadáme vhodne sformulovanú otázku a on náhodne odpovie ÁNO alebo NIE.

2. Excel: využitie funkcií

Pokračování o tomto tématu naleznete zde:
ZADANIE 21:
1. Vytvorte program, ktorý prečíta zo vstupu reťazec a jednu samohlásku. Vypíšte reťazec tak, že všetky samohlásky v ňom nahradíte prečítanou samohláskou. Použite funkciu.

ZADANIE 17: 1. Napíšte program, ktorý vytvorí kópiu zadaného textového súboru, ktorá nebude obsahovať prázdne riadky. V programe použite procedúru.

2010-12-17T00:32:00.001-08:00

1. Napíšte program, ktorý vytvorí kópiu zadaného textového súboru, ktorá nebude obsahovať prázdne riadky. V programe použite procedúru.

var t,f:text;
c:char;
procedure zrus_prazne_riadky;
var prazdny:boolean;
begin
assign(t,'k_pr3.txt');reset(t);
assign(f,'kopia.txt');rewrite(f);
while not eof(t) do
begin
prazdny:=true;
while not eoln(t) do
begin
read(t,c);
write(f,c);
prazdny:=false;
end;
if not prazdny then writeln(f);
readln(t);
end;
close(t);close(f);
end;
begin
zrus_prazne_riadky;
end.

2. Vymenujte základné typy počítačových vírusov, vysvetlite akým spôsobom sa šíria a akým spôsobom sa proti ním môžeme brániť.

ZADANIE 16: 1. Vytvorte program, ktorý prečíta zo vstupu reťazec. Tento reťazec vypisujte na obrazovku postupne skracovaný o jeden znak odzadu.

2010-12-17T00:30:00.000-08:00

1. Vytvorte program, ktorý prečíta zo vstupu reťazec. Tento reťazec vypisujte na obrazovku postupne skracovaný o jeden znak odzadu.

Abcdefghi
Abcdefgh
Absdefg
Absdef
Abcde
Abcd
Abc
Ab
a

2. Vymenujte aké sú možnosti pripojenia na internet. Vysvetlite, ktoré z pripojení je v súčasnosti najvýhodnejšie.

ZADANIE 14: 1. Napíšte program, ktorý najskôr náhodne vyberie prvú číslicu, vypíše ju na obrazovku, potom náhodne vyberie druhú číslicu a vypíše ju za

2010-12-17T00:24:00.000-08:00

1. Napíšte program, ktorý najskôr náhodne vyberie prvú číslicu, vypíše ju na obrazovku, potom náhodne vyberie druhú číslicu a vypíše ju za prvú. Toto opakujte až po piatu číslicu. Medzi zobrazením ďalšieho čísla sa program na niekoľko milisekúnd zastaví.

2. Vymenujte zariadenia, pomocou ktorých sa dá zostaviť počítačová sieť. Popíšte ich funkciu

Sieťová karta – rozdeľuje správu na časti – pakety

Modem – prispôsobuje signál do takého tvaru, aby mohol byť odoslaný cez určitý typ média (optický kábel, telefónna linka, rádiový signál).

Kábel alebo iné médium
• Koaxiálny kábel pre siete typu Token Ring a Token Bus,
• Twisted Peer (Krútená dvojlinka) pre siete typu Ethernet
• Optický kábel
• Mikrovlnné spojenie
• Satelitné spojenie

Repeater – opakovač – zosilňuje signál na kábli.

Hub – rozbočovač – odosiela prijaté pakety medzi všetky pripojené počítače.

Bridge – most – dokáže rozpoznať, či je paket určený do inej časti siete alebo má zostať v tej istej časti siete.

Switch – prepínač – odosiela pakety do tej časte siete, v ktorej sa nachádza počítač, pre ktorý je paket určený.

Router – smerovač – dokáže dynamicky poslať paket najvýhodnejšou cestou, ak je jedna z ciest príliš zaťažená, vyberie inú.

Geatway – realizuje prepojenie siete LAN do väčších sietí.

Firewall – zariadenie, ktoré zvyšuje bezpečnosť siete LAN tým, že prepustí pakety z vnútornej siete do vonkajšej a z vonkajšej do vnútornej prepustí len niektoré (podľa určených filtrovacích pravidiel

ZADANIE 15:
1. Napíšte program, ktorý prečíta zo vstupu vetu a následne ju napíše odzadu.

2. Stiahnite si mapu Slovenska a fotografie piatich zaujímavých miest. Všetko preneste do Wordu, fotografie zakomponujte do mapy a doplňte stručný popis jednotlivých miest.

ZADANIE 10: 1. V programe Borland Pascal 7.0 nakreslite štvorec, prostredníctvom štyroch úsečiek. Použite preddefinovaný uses grafika, ZADANIE 11:,

2010-12-17T00:18:00.000-08:00

ZADANIE 10:
1. V programe Borland Pascal 7.0 nakreslite štvorec, prostredníctvom štyroch úsečiek. Použite preddefinovaný uses grafika.

2. Pripravte leták pre divadelné predstavenie v textovom editore MS Word. Leták bude obsahovať názov predstavenia vytvorený pomocou WordArtu, obrázky stiahnuté z internetu, zoznam účinkujúcich ako nečíslovaný zoznam s odrážkami, kde hlavné postavy budú zvýraznené inou farbou.

ZADANIE 11:
1. Rozdeľte príkazy cyklov v jazyku Pascal, popíšte príkaz repeat, while a for, význam ich použitia a na konkrétnych príkladoch vysvetlite ich použitie.

2. Vytvorte fotomontáž v grafickom editore Corel PHOTOPAINT. Postupujte tak že pomocou vyhľadávača google si stiahnete dve ľubovoľné fotky, ktoré následne prostredníctvom nástrojov grafického editora skombinujete (časť jednej fotografie orežete a vložíte do druhej fotografie). Na konci vzniknutý súbor exportujete vo formáte JPG do vami vytvoreného adresára, kde budú umiestnené aj obe pôvodné fotografie.

ZADANIE 12:
1. Napíšte program V jazyku Borland Pascal, ktorý nakreslí olympijské kruhy. Skladajú sa z piatich prekrývajúcich sa kružníc- modrej (1) čiernej (0)a červenej (4)v hornom rade a žltej (14) zelenou (2)v spodnom rade. (Keďže pozadie grafickej plochy je štandardne čierne, namiesto čiernej kružnice nakreslite bielu.). Použite vopred definovaný use) grafika.

2. Vymenujte a popíšte časti PC, od ktorých najviac závisí výkon celého počítača

ZADANIE 13:
1. Napíšte program v jazyku Borland Pascal, ktorý nakreslí farebný terč. Terč bude obsahovať 5 farieb, a farby budú zadané ako konštanty.

2. Vysvetlite rozdiel medzi katalógovými a fulltextovými vyhľadávačmi. Uveďte príklad na každý z nich.

Pokračování o tomto tématu naleznete zde:
ZADANIE 14:
1. Napíšte program, ktorý najskôr náhodne vyberie prvú číslicu, vypíše ju na obrazovku, potom náhodne vyberie druhú číslicu a vypíše ju za prvú. Toto opakujte až po piatu číslicu. Medzi zobrazením ďalšieho čísla sa program na niekoľko milisekúnd zastaví.

ZADANIE 9: 1. Napíšte program, ktorý od používateľa načíta vetu ukončenú bodkou a vypíše tú istú vetu, ale všetky veľké písmená zmení na malé.

2010-11-29T04:52:00.000-08:00

1. Napíšte program, ktorý od používateľa načíta vetu ukončenú bodkou a vypíše tú istú vetu, ale všetky veľké písmená zmení na malé.

var c:char;
poceta:byte;
begin
writeln('Zadaj vetu ukoncenu bodkou:');
while not eoln do
begin
read(c);
if c in ['A'..'Z'] then write(chr(ord(c)-ord('A')+ord('a')))
else write(c)
end;
readln; readln;
end.

2. Nakreslite von Neumanovu schému počítača a popíšte jej jednotlivé časti.

ALU – Aritmeticko-Logická jednotka – jednotka vykonávajúca všetky aritmetické a logické operácie. Obsahuje bloky určené na aritmetické operácie ako sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie a bloky na logické operácie ako porovnávanie a pod. Úlohou ALU je krok po kroku vykonávať program uložený v pamäti.

Operačná pamäť – slúži ako skladisko pre samotný program, dáta programu, dočasné skladisko pre medzivýpočty a samotné výsledky. V operačnej pamäti sa nachádzajú miesta na uloženie daných dát, ktoré je možné adresovať a tým čítať a zapisovať z a do ľubovoľného miesta v pamäti. Najzákladnejšou bunkou pamäte je jeden bit, ktorý reprezentuje logický stav 0 alebo 1.

Radič – riadiaca jednotka počítača, ktorá riadi jeho celú činnosť. Toto riadenie sa uskutočňuje pomocou riadiacich signálov, ktoré predáva každému zariadeniu. Reakciou na riadiace signály sú stavové hlásenia radiča, ktoré sú mu posielané na spracovanie a následné rozhodnutie nad ďalším krokom.

Vstupné zariadenie – zariadenie, ktoré slúži na vstup programu a dát
Výstupné zariadenie – zariadenie, ktoré slúži na výstup spracovaných dát, ktoré ALU spracovala pomocou programu.

ZADANIE 8: 1. Napíšte program, ktorý načíta deň a mesiac narodenia používateľa a vypíše jeho znamenie v zverokruhu:

2010-11-29T03:27:00.001-08:00

1. Napíšte program, ktorý načíta deň a mesiac narodenia používateľa a vypíše jeho znamenie v zverokruhu:

vodnár 21. 1.- 19. 2., blíženci 21. 5. – 21. 6., váhy 24. 9. – 23. 10.,
ryby 20. 2. – 20. 3., rak 22.6. – 22. 7., škorpión 24. 10. – 22. 11.,
baran 21. 3. – 20. 4., lev 23. 7. – 23. 8., strelec 23. 11. – 21. 12,
býk 21. 4. – 20. 5., panna 24. 8 – 23. 9., kozorožec 22. 12 – 20. 1.

var d,m:byte;
begin
write('Zadaj svoj den a mesiac narodenia: ');
readln(d,m);
write('Tvoje znamenie je ');
case m of
1: if d<21 then writeln('kozorozec') else writeln('vodnar');
2: if d<20 then writeln('kozorozec') else writeln('ryba');
3: if d<21 then writeln('ryba') else writeln('baran');
4: if d<21 then writeln('baran') else writeln('byk');
5: if d<21 then writeln('byk') else writeln('blizenci');
6: if d<22 then writeln('blizenci') else writeln('rak');
7: if d<23 then writeln('rak') else writeln('lev');
8: if d<24 then writeln('lev') else writeln('panna');
9: if d<24 then writeln('panna') else writeln('vahy');
10:if d<24 then writeln('vahy') else writeln('skorpion');
11:if d<23 then writeln('skorpion') else writeln('strelec');
12:if d<22 then writeln('strelec') else writeln('kozorozec');
end;
readln;
end.

2. Napíšte svoj štruktúrovaný životopis a stručný motivačný list na pozíciu redaktor(ka). V motivačnom liste použite riadkovanie 1,5.

ZADANIE 7: 1. Napíšte program, ktorý načíta od používateľa dve celé čísla a vypíše na obrazovku ich súčet, rozdiel, súčina a podiel, celočíselný podie

2010-11-29T03:20:00.000-08:00

1. Napíšte program, ktorý načíta od používateľa dve celé čísla a vypíše na obrazovku ich súčet, rozdiel, súčina a podiel, celočíselný podiel a zvyšok po celočíselnom delení.

var a,b:integer;
begin
write('zadaj 1. cislo: ');readln(a);
write('zadaj 2. cislo: ');readln(b);
writeln(a,' + ',b,' = ',a+b:5);
writeln(a,' - ',b,' = ',a-b:5);
writeln(a,' * ',b,' = ',a*b:5);
writeln(a,' / ',b,' = ',a/b:5:2);
writeln(a,' div ',b,' = ',a div b:5);
writeln(a,' mod ',b,' = ',a mod b:5);
readln;
end.

2. Charakterizujte služby internetu (www, ftp, mail, atď.), a tiež jednou vetou pojmy: internet, poskytovateľ internetových služieb, stránka www, IP adresa, e-mailová adresa, http, html.

ZADANIE 6: 1. Napíšte postupnosť príkazov, ktorá vymení obsah dvoch premenných bez použitia tretej premennej.

2010-11-29T03:18:00.000-08:00

1. Napíšte postupnosť príkazov, ktorá vymení obsah dvoch premenných bez použitia tretej premennej.

var a, b: integer;
begin
writeln('Zadajte 2 cele cisla!');
write('prve cislo : ');
readln(a);
write('druhe cislo: ');
readln(b);
a:=a+b;
b:=a-b;
a:=a-b;
writeln('prve cislo : ',a);
writeln('druhe cislo: ',b);
readln
end.

2. Vysvetlite akým spôsobom je kódovaný obraz v počítači. Popíšte rôzne grafické formáty. Popíšte súčiastky PC, ktoré spracovávajú obraz v počítači.

Grafické formáty
BMP (Windows Bitmap)
• najčastejší grafický formát,
• v súbore je uložený rastrový obrázok,
• nevýhodou je, že aj jednoduchý obrázok zaberie na disku veľký priestor.

GIF (Graphic Interchange Format).
• bol navrhnutý na prenášanie obrázkov,
• súbory GIF sú oveľa menšie ako BMP – je to zabezpečené komprimáciou (skupiny rovnakých alebo podobných obrazových bodov sa zapíšu krátkou informáciou),
• nevýhodou je, že obrázky musia obsahovať najviac 256 farieb, pri mnohofarebných obrázkoch je potrebné počet farieb zredukovať – stráca sa ich pôvodná kvalita,
• umožňuje nastaviť priehľadnosť obrázka,
• výhodný formát pre obrázky obsahujúce ostré hrany, napr. technické výkresy.

JPG (JPEG) (Joint Photographic Expert Group)
• používa sa na prenos rastrových obrázkov, ktoré obsahujú veľa farebných prechodov (napr. fotky),
• obrázok sa komprimuje tzv. stratovou kompresiou – určité obrazové informácie sa vypúšťajú (oko nepostrehne),
• súbory JPG zaberú na disku asi desatinu miesta oproti BMP.

TIFF (Taggeg Image File Format)
• univerzálny formát,
• využíva 32 bitovú hĺbku a akékoľvek rozlíšenie.

PNG (Portable Network Graphic)
• tento formát bol vytvorený ako náhrada za GIF,
• má všetky vlastnosti GIF - okrem animácie,
• nie je obmedzený 256 farbami.

Grafická karta alebo tiež grafický adaptér je komponent počítača, ktorá zabezpečuje zobrazenie informácií na zobrazovacej jednotke, napríklad na monitore.
Grafická karta je kombináciou (grafickej) pamäte (obvykle DRAM resp. jej modernejšie verzie DDR2, GDDR3, GDDR4) a grafického procesora (videoprocesora). Grafický procesor spracúva informácie z centrálneho procesora (CPU), a výsledok zobrazuje na monitore prostredníctvom analógového (D-SUB), HDMI alebo digitálneho (DVI) výstupu. Súčasťou karty (okrem podporných logických obvodov a radičov) je aj RAMDAC - digitálno analógový prevodník.
Niekedy (najmä u lacnejších počítačov a počítačov nevyžadujúcich grafický výkon), je grafická karta (grafický čip a podporné obvody) integrovaná na matičnej doske, prípadne je priamo integrovanou súčasťou čipovej sady (chipset). Obvykle je potom grafická pamäť zdieľaná s operačnou pamäťou procesora. Takéto riešenie ide samozrejme na úkor výkonnosti v zobrazovaní grafiky, a aj na úkor výkonu samotného hlavného procesora. Moderné integrované riešenia sú však schopné nahradiť externé grafické karty s 3D akceleráciou nižšej triedy.
Dôležité parametre grafickej karty sú: rýchlosť (bodová frekvencia/riadková a snímková frekvencia), rozlíšenie (počet zobrazených bodov v oboch smeroch), farebná hĺbka (počet zobraziteľných farieb, často vyjadrené počtom bitov), veľkosť pamäte, jej typ a rýchlosť a typ zbernice prostredníctvom ktorej je karta pripojená do počítača.

ZADANIE 5: 1. Napíšte program, ktorý nakreslí na obrazovku šachovú vežu z hviezdičiek:

2010-10-21T04:34:00.000-07:00

1. Napíšte program, ktorý nakreslí na obrazovku šachovú vežu z hviezdičiek:

** ** **
**********
* *
* *
* *
* *
* *
* *
*** ***
* *
**********
**********
program Veza;
uses Crt;

begin
ClrScr;
writeln('** ** **');
writeln('**********');
writeln('**********');
writeln(' * *');
writeln(' * *');
writeln(' * *');
writeln(' * *');
writeln(' * *');
writeln(' * *');
writeln('*** ***');
writeln('* *');
writeln('**********');
writeln('**********');
readln;
end.

2. Charakterizujte jednotlivé typy softvéru z hľadiska právnej ochrany (freeware, shareware, ...). Vysvetlite pojmy „licencia na používanie softvéru“, „autorské práva“, „multilicencia“.

Autorské práva /zákony/
Autora programu chráni autorský zákon, ktorý určuje jeho práva a povinnosti. Podľa autorského zákona je právom autora rozhodovať o tom, ako sa bude jeho dielo šíriť a používať.

Licenčná zmluva programu nás zvyčajne:
• upozorňuje, že program môžeme inštalovať iba vtedy, ak súhlasíme so všetkými podmienkami zmluvy. Počas inštalácie programu sa zobrazí dialógové okno s textom zmluvy. Pokračovať môžeme až vtedy, keď potvrdíme súhlas.
• určuje do koľkých počítačov môžeme program nainštalovať
• určuje, za akých podmienok / a či vôbec / môžeme program ďalej šíriť
• určuje, čo nesmieme s programom robiť / napr. ho meniť /
• upozorňuje, za čo preberá a za čo nepreberá zodpovednosť tvorca programu. Obvykle nepreberá zodpovednosť za žiadne škody , ktoré vzniknú jeho používaním – ak takúto možnosť pripúšťajú zákony krajiny, kde sa program šíri.

Osobitná skupina sú školské a študentské licencie. Obyčajne sú oveľa lacnejšie, ale zakazujú používanie príslušného programu na komerčné účely /čiže pomocou programu s takouto licenciou nemôžeme vytvoriť produkt, ktorý by sa potom predával/.

Multilicencia – ak chcem aplikáciu používať na viacerých počítačoch, musím si zakúpiť multilicenciu. Použitím zakúpeného programu na viacerých PC porušujem autorskú zmluvu. Multilicencia je zvyčajne lacnejšia ako viacnásobné zakúpenie prísl. softwaru.

ZADANIE 4: 1. Napíšte program, ktorý na vstupe dostane číslo od 2 po 10 a vypíše jedennásobok, dvojnásobok, ..., desaťnásobok zadaného čísla.

2010-10-21T04:32:00.001-07:00

1. Napíšte program, ktorý na vstupe dostane číslo od 2 po 10 a vypíše jedennásobok, dvojnásobok, ..., desaťnásobok zadaného čísla.

var cislo:byte;
i:byte;
begin
write('Zadaj cislo, ktoreho nasobky chces vypisat: ');
readln(cislo);
writeln('Nasobky cisla ',cislo);
for i:=1 to 10 do
writeln(i:2,' x ',cislo,' = ',i*cislo:2);
readln
end.

2. Stiahnite si obrázok počítača, príp. jeho jednotlivých častí. Vložte ich do dokumentu Wordu. Obrázok doplňte o opis jednotlivých častí: PC, monitor, klávesnica, myš. Napíšte krátky popis k jednotlivým častiam.

ZADANIE 3: 1. Naprogramujte hru hádaj číslo. Počítač si vymyslí celé číslo z intervalu 1..100. Hráč zadá číslo, počítač mu vždy poradí, či je hádané č

2010-10-21T04:29:00.000-07:00

1. Naprogramujte hru hádaj číslo. Počítač si vymyslí celé číslo z intervalu 1..100. Hráč zadá číslo, počítač mu vždy poradí, či je hádané číslo menšie alebo väčšie ako zadané. Hra končí uhádnutím čísla.

Program hadaj;

var cislo,vymyslene,pokusy:byte;
begin
writeln('myslim si cislo z intervalu 1..100');
randomize;
vymyslene:=random(100)+1;
pokusy:=0;
repeat
write('zadaj cislo: ');
readln(cislo);
if cislo=vymyslene then writeln('UHADOL SI');
if cislovymyslene then writeln('Moje je mensie');
pokusy:=pokusy+1;
until vymyslene=cislo;
write('Potreboval si ',pokusy);
case pokusy of
1:writeln(' pokus');
2,3,4:writeln(' pokusy')
else writeln(' pokusov');
end;
readln;
end.

2. Vysvetlite výhody a nebezpečenstvá, ktoré prináša internet. Pojmy spam, hoax, firewall, spyware, addware.

ZADANIE 2: 1. Napíšte program, ktorý určí väčšie z dvoch zadaných celých čísel a vypíše ho. Upravte ho tak, aby rozpoznal i prípad, keď sú tieto čísla

2010-10-21T04:24:00.000-07:00

1. Napíšte program, ktorý určí väčšie z dvoch zadaných celých čísel a vypíše ho. Upravte ho tak, aby rozpoznal i prípad, keď sú tieto čísla rovné.

program cisla;
var a,b:integer;

begin

write('Zadajte prvni cislo: ');
readln(a); {nacita cislo a}

write('Zadajte druhe cislo: ');
readln(b); {nacita cislo b}

writeln;
writeln('----------------------');
writeln;

if a>b then writeln('Vacsie je prvni cislo: ',a)
else if a=b then writeln('Cisla su rovne')
else writeln('Vacsie je druhe cislo: ',b);
readln;
end.

2. Vymenujte vlastnosti moderného operačného systému. Stručne popíšte najznámejšie operačné systémy

Operačný systém (OS): podstatné softvérové vybavenie počítača, ktoré umožňuje základné riadenie všetkých zdrojov počítača a komunikáciu s užívateľom - je nenahraditeľným rozhraním medzi počítačom (hardvér) a buď užívateľom priamo, alebo ďalšími programami. Bez OS nie je možné počítač používať - všetky príkazy užívateľa sú operačným systémom prijímané a spracovávané a rovnako aj programy využívajú pri svojej činnosti služby OS. Bez OS by sme s počítačom mohli komunikovať len na úrovni bitov s nadobúdajúcou hodnotou 0 alebo 1.

Operačné systémy môžme nájsť takmer vo všetkom, čo obsahuje integrované obvody, od osobných počítačov, cez internetové servery, mobilné telefóny, hudobné prehrávače, routre, switche, herné konzoly, digitálne kamery, až po šijacie stroje či teleskopy.
Vo väčšine prípadov, operačný systém nie je prvým kódom, ktorý sa spúšťa v počítači pri bootovaní. Inicializačný kód, vykonávaný v počítači, je zvyčajne nahratý z firmvéru, ktorý je uložený vo Flash ROM, niekedy označovaný aj ako BIOS alebo boot ROM. Firmvér nahrá a spustí jadro operačného systému (zvyčajne z disku, niekedy aj cez sieť) a zobrazí prvý grafický alebo textový výstup, ktorý užívateľ uvidí.
Najbežnejšie súčasné desktopové operačné systémy sú Microsoft Windows, Mac OS X, Linux, FreeBSD a Solaris. Windows je najpopulárnejší desktopový OS, pričom Linux je najpoužívanejší v serverových prostrediach. Linux, Mac OS X aj Microsoft Windows majú všetky nielen osobné, ale aj serverové varianty. S výnimkou MS Windows, dizajny všetkých spomenutých operačných systémov boli inšpirované, alebo priamo zdedené, z operačného systému Unix. Unix bol vyvinutý v Bell Labs v 60tych rokov a bol základom vzniku mnohých voľných ale aj komerčných operačných systémov.

ZADANIE 1: 1. Vytvorte program v jazyku Pascal, ktorý vyrieši kvadratickú rovnicu s parametrami a,b,c.

2010-10-21T04:21:00.000-07:00

1. Vytvorte program v jazyku Pascal, ktorý vyrieši kvadratickú rovnicu s parametrami a,b,c.

var a,b,c,d:real;
begin
writeln('Zadaj koeficienty rovnice A*x*x+B*x+C=0');
readln(a,b,c);
if a=0 then
begin
writeln('Linearna rovnica');
if (b=0) and (c=0) then writeln('nekonecne vela rieseni');
if (b=0) and (c<>0) then writeln('nema riesenie');
if (b<>0) and (c<>0) then writeln('jedno riesenie: ',-c/b:10);
end
else
begin
d:=b*b-4*a*c;
if d<0 d="0">0 then
writeln('ma dve riesenia ',(-b+sqrt(d))/(2*a):10,(-b-sqrt(d))/(2*a):10)
end;
readln
end.

2. Vytvorte prezentáciu na tému „Naša trieda“, ktorá bude obsahovať aspoň 5 snímok, efekty, farebné pozadie, mená aspoň 5 spolužiakov, fotky a hypertextové prepojenia.

Rysy firewallu a možné riziká

2009-05-02T03:40:00.001-07:00

Rysy firewallu a možné riziká

ISACA Procedures rozlišuje 3 základné rysy firewallu, ktoré boli vysvetlené v kap. 2.2:

• NAT (Network Address Translation)

• IDS (Intrusion Detection Systems)

• VPN (Virtual Private Networks)

Každá charakteristika je opäť slovne definovaná a sú u nej uvedené jej výhody a nevýhody. V predchádzajúcich kapitolách sme sa tiež zaoberali možnosťami použitia firewallov. Tejto oblasti sa venuje aj ISACA a vymedzuje nasledujúce funkcie:

• kontrola prístupu na vnútorné a vonkajšie sieť (perimeter firewalls),

• kontrola prístupu medzi verejne prístupnými a verejne neprístupným servery (DMZ firewalls - bližšie pozri. Kap. 2.2.1),

• kontrola prístupu medzi vnútornými sieťami s rôznym prístupom a bezpečnostnými požiadavkami,

• kontrola prístupu skrz zdieľané modemy a súkromné dial-up siete,

• kryptování vnútornej a vonkajšej siete, ktorá prenáša citlivé údaje,

• skryť vnútornej sieťovej adresy z externých sietí (NAT).

Posledná časť prvej polovice kapitoly sumarizuje možné riziká, proti ktorým by mal byť firewall postavený. Riziká sú rozdelené do 2 skupín:

• riziká spojené so softvérovými chybami,

• riziká spojené s nastavením (napr. protokol UDP, ICMP, SYN).

Softvérové implementácie

2009-05-02T03:38:00.001-07:00

Softvérové implementácie

Čo sa týka konkrétnych implementací firewallov do operačných systémov, veľmi často sa používa Solaris a jeho klasický FW alebo novší implementácia FW ZP, ďalej potom najrôznejšie komerčné firewally pre HP-UX. BSD systémy môžu používať ipfilter alebo firewally špecifické pre jednotlivé operačné systémy, ako napríklad ipfw a ipfw2 u FreeBSD a úplne od základov napsaný hg pre OpenBSD. Najznámejší voľne dostupný operačný systém súčasnosti Linux, prešiel v oblasti firewallu dlhým vývojom, jadra 2.0 a staršie obsahovala v podstate ipfw prevzaté z BSD, s 2.2 prišla veľká inovácia v podobe ipchains a konečne moderné jadra 2.4 a 2.6 obsahujú široko konfigurovateľný firewall iptables (predtým tiež netfilter). Existujú aj riešenia pre operačné systémy firmy Microsoft, ovšem firewall patrí určite medzi tzv high avaliability systémy av tejto oblasti má vyššie uvedená firma stále čo doháňať.

Použitie firewallu

2009-05-02T03:37:00.000-07:00

Firewally sú teda používajú v zásade z dvoch dôvodov:

1. udržať útočníkmi mimo siete alebo
2. udržať používateľa v sieti, zrejmá je
3. možnosť, ktorá predstavuje kombináciu vyššie uvedeného.

Možno by sme teraz mali rozšíriť definíciu firewalu ako systému filtrujícího sieťovú prevádzku - teda paketový filter - o najrôznejšie proxy servery, ktoré budeme v tejto práci chápať ako systémy umožňujúce užívateľom po autorizaci a na základe pridelených práv na prístup k určitému médiu, napríklad http protokolu internetu. Zámerne abstrahujeme od takzvaných transparentných proxy serverov, ktorých cieľom väčšinou býva skryté monitorovanie, filtrovanie alebo urýchlení niektorých služieb.

Zapojenie firewallu do chránenej siete, respektíve architektúra firewallu, predstavujú prvý a možno najzásadnejšie problém, ktorý musí byť riešený. Záleží z veľkej časti na tom, či bude potrebné poskytovať internetu nejaké služby, povedzme napríklad webserver. V takom prípade často volíme model s takzvanou DMZ - demilitarizovanej zónou - ktorá je stále pod úplnou kontrolou správcov podnikovej siete (viď kap. 2.2.1), ale zároveň je fyzicky oddelené od zvyšku systému. Architektúra by v takom prípade mohla vyzerať napríklad takto:
Ak máme jasno v umiestnení firewallu môžeme pristúpiť k samotnému návrhu. Všeobecne existujú dve základné možnosti:

- Štandardne povoliť všetok prevádzku a zakazovať len určité služby / porty / atď

- Alebo implicitne zakázať úplne všetko a potom určiť, ktoré služby / porty / atď majú firewallem prechádzať.

V podnikovom prostredí sa najčastejšie stretávame s druhou možnosťou, tzn. default deny, pretože firmy majú väčšinou IT oddelenie, ktoré je schopné udržiavať a meniť odlučovací pravidlá v závislosti na požiadavkách pracovníkov. Stratégia filtrovanie všetkého prevádzky totiž vyžaduje veľmi časté zásahy do konfigurácie firewallu a teda veľmi veľa času poverených pracovníkov. Navyše bohužiaľ existujú aplikácie, ktoré nepracujú s presne stanovenou skupinou portov takže nie je možné povoliť ich priechod firewallom. Riešením môže byť použitie Socks proxy alebo v krajnom prípade vybudovanie VPN medzi problémovými miestami.

Konfigurácia filtra

Po zvolení defaultní stratégie môžeme pristúpiť k samotnej konfiguráciu firewallu, táto sa samozrejme líšia produkt od produktu. Budeme ďalej predpokladať návrh firewallu na úrovni TCP / IP a rodinu protokolov IPv4. Existujú samozrejme aj iné kombinácie, ale vyššie uvedené riešenie je dnes asi najrozšírenejší. V našom prípade si teda musíme poradiť v zásade s TCP, UDP a ICMP. Protokol TCP je ako známe stavový, takže sa pre neho pravidlá píší veľmi ľahko, stačí napríklad len povoliť iniciačné konekce na určité služby z vonkajšej siete (internetu) a potom už len pridať pravidlo na prepúšťanie už nadviazaných spojenie. Protokol UDP má trochu iné určenie, UDP transakcie nemajú charakter trvalé spojenie a tak je potrebné pravidlá často písať obojsmerne. Tento problém je možné riešiť mnohými spôsobmi, jedným z nich je napríklad použitie takzvaného stavového firewallu. Ak napríklad pravidlo pre odchádzajúce UDP konekci zvolíme ako stavové, vytvára si potom softvér firewallu samostatne krátkodobé dočasné pravidlá, ktoré povolia aj pripojenie v opačnom smere. Stavové pravidlá je samozrejme možné použiť iu TCP, je však potrebné mať na zreteli značné množstvo generovaných dynamických pravidiel (najmä u protokolu UDP). Čo sa týka ICMP, je vecou každého správcu siete, aké ICMP type povolia. Podľa štandardov by mal každý stroj pripojený do internetu zodpovedať minimálne na ping tzn. echo request a reply, ďalej je potom vhodné kvôli správnemu routovania a prevádzky na sieti povoliť source quench, unreachable, fragmentácii prípadne traceroute. Vyššie uvedené platí skôr pre poskytované služby do internetu, nastavenia pre vnútornú sieť je samozrejme plne v kompetencii podniku.

Proxy

2009-05-02T03:36:00.000-07:00

Proxy

Proxy server v základnej podobe slúži na urýchlenie prístupu k určitej sieťovej službe. Predstavuje v podstate dedikovanou dočasnú pamäť (cache respektive caching proxy). Najznámejšie sú http proxy servery. Užívateľ na lokálnej sieti má napríklad možnosť namiesto priameho prístupu k internetu použiť lokálne proxy, čím si môže až niekoľkonásobne zrýchliť rýchlosť načítania webových stránok. Vyššie uvedená definícia http proxy servera v dnešnej dobe príliš neplatí, dielom rozšírením dynamického obsahu stránok, dielom celkovým zrýchlením dátových liniek a súhrou iných faktorov. Tým sa ale zaoberať nebudeme. Nás bude zaujímať druhá funkcie proxy servera a to filtrovanie požiadaviek. Ak v lokálnej sieti kupříkladu zakážeme priamy prístup na http služby a donutim tým užívateľa použiť lokálne proxy, môžeme potom účinne kontrolovať kto, ako a kam bude smieť pristupovať (moderné proxy servery obsahujú takmer dokonalé ACL - access control list - prístupové práva podľa uživateľov skupín atd . [všeobecný termín - záleží na implementaci]). Ešte pohodlnejšie je pre užívateľa aj administrátora nasadenie tzv transparentné proxy (používateľ nemusí nič nastavovať ao proxy nemusia ani vedieť). Ďalším príkladom použitia proxy servera v kombinácii s firewallom je štandard SOCKS verzia 4 alebo 5 (SOCKS proxy umožňuje tunelovanie všetkých druhov TCP spojenia cez firewall - často ftp a http), samozrejmosťou je opäť kontrola pomocou ACL.

Proxy server v základnej podobe slúži na urýchlenie prístupu k určitej sieťovej službe. Predstavuje v podstate dedikovanou dočasnú pamäť (cache respektive caching proxy). Najznámejšie sú http proxy servery. Užívateľ na lokálnej sieti má napríklad možnosť namiesto priameho prístupu k internetu použiť lokálne proxy, čím si môže až niekoľkonásobne zrýchliť rýchlosť načítania webových stránok. Vyššie uvedená definícia http proxy servera v dnešnej dobe príliš neplatí, dielom rozšírením dynamického obsahu stránok, dielom celkovým zrýchlením dátových liniek a súhrou iných faktorov. Tým sa ale zaoberať nebudeme. Nás bude zaujímať druhá funkcie proxy servera a to filtrovanie požiadaviek. Ak v lokálnej sieti kupříkladu zakážeme priamy prístup na http služby a donutim tým užívateľa použiť lokálne proxy, môžeme potom účinne kontrolovať kto, ako a kam bude smieť pristupovať (moderné proxy servery obsahujú takmer dokonalé ACL - access control list - prístupové práva podľa uživateľov skupín atd . [všeobecný termín - záleží na implementaci]). Ešte pohodlnejšie je pre užívateľa aj administrátora nasadenie tzv transparentné proxy (používateľ nemusí nič nastavovať ao proxy nemusia ani vedieť). Ďalším príkladom použitia proxy servera v kombinácii s firewallom je štandard SOCKS verzia 4 alebo 5 (SOCKS proxy umožňuje tunelovanie všetkých druhov TCP spojenia cez firewall - často ftp a http), samozrejmosťou je opäť kontrola pomocou ACL.

Technické riešenie firewallu

2009-05-02T03:35:00.000-07:00

Technické riešenie firewallu

2.1 Všeobecné východiská

Ako vyplívá z teoretickej časti, firewall, ako je chápaný vo svete IT, znamená softvérový alebo hardvérový systém obmedzujúce prístup z jedného média, respektíve systému, k druhému. Firwally je v zásade možné rozdeliť na hardvérové a softvérové riešenia, aj keď toto rozdelenie pokrivkáva, pretože hw riešenie pochopiteľne musia obsahovať nejaký riadiaci sw. Ale hovorte pre účel tejto práce jednoúčelovým zariadením na filtrovanie sieťovej prevádzky hardvérové firewally. Čo sa softvérových firewallov týka, existuje nepreberné množstvo implementací pre najrôznejšie operačné systémy od rôznych variantov UNIXové až po čisto windowsov riešenie. Ďalej môžeme softvér pre filtráciu prevádzky deliť napríklad podľa určenia pre ochranu celej siete alebo takzvané osobné firewally inštalované na používateľské stanice apod, možností je celá rada.

My sa pre účely tejto práce obmedzíme na takzvaná enterprise riešenia, ponúkané a nasazování k ochrane podnikových sietí pred prienikmi z internetu a samozrejme aj na obmedzenie prístupu k internetu v smere z podnikovej siete. Je ale potrebné spomenúť, že firewall podstavuje iba časť podnikovej bezpečnostnej politiky a ako taký nemôže vyhnúť nebezpečenstvám plynúcim z jej absencia, zlého návrhu alebo nedodržiavanie. Neoddeliteľnou súčasťou podnikových bezpečnostných opatrení musia napríklad byť systémy IDS (systémy na detekciu narušitele), správna práca s heslami resp. systém autorizácie pracovníkov, užívateľské práva a ďalšie dôležité princípy, ktoré tu nebudeme podrobne rozvádzať.

Druhy firewallov

2009-05-02T03:34:00.000-07:00

Firewall môže byť realizovaný viacerými spôsobmi. Do úvahy pripadajú firewally na báze:

• organizačného opatrenia - v podstate môže byť zavedenie určitých organizačných opatrení regulujúcich správanie užívateľov pripojenej privátnej siete a spôsob nakladania so zdrojmi, ktoré sa v tejto sieti nachádza. Takáto organizačné opatrenia môžu napríklad zakázať používateľom priniesť si vlastné diskety a vkladať ich do počítačov v chránenej sieti (kvôli nebezpečenstvu zavirovaný), inštalovať akékoľvek nové programy či je iba z diskiet či iných prenosných médií spúšťať (opäť kvôli nebezpečenstvu vírusovej nákazy, ale trebárs aj ako ochranu proti zavedeniu tzv trójskych koní, atď). Alebo môže byť v rámci organizačných opatrení užívateľom uložené pravidelne meniť svoje prístupové heslá, pravidelne zálohovať svoje dáta, nenechávať citlivé dáta na počítačoch zapojených do siete (ale uchovávať na médiách, ktorá sa v čase, keď sa nepoužívajú, ukladajú do trezoru apod) . Miera ochrany proti neoprávnenému prístupu zvonku aj proti ďalším možným rizikám, ktoré čisto organizačné opatrenia poskytujú, nemusí byť vysoká - na druhej strane v konkrétnych prípadoch to môže byť úplne postačujúci a optimálne z hľadiska nákladov na svoju realizáciu.

• softvérového riešenia - Takýto druh firewallu nevyžaduje žiadne špecifické technické prostriedky a je realizovaný výlučne programovými prostriedkami. Môže sa pritom jednať len o vhodné nastavenie existujúcich programových prostriedkov. Možnosti nastavenia, ktoré existujúce programové vybavenie ponúka, však nemusí stačiť na dosiahnutie požadovaných cieľov. V takom prípade dochádza k inątaláciu dodatočných programových prostriedkov, napríklad určité nadstavby nad operačným systémom, ktorá mu dáva potrebné schopnosti pre výkon funkcie firewallu. Ďalšou možnosťou je inštalovanie samostatných programov určených práve pre realizáciu funkcií firewallu, a to na "počítačových" uzloch siete ktoré tu už existujú

• kombinované riešenia - Tento druh firewallov, využívajúce kombináciu programových a technických prostriedkov, je v praxi zrejme najčastejšie, pretože je najviac univerzálnej a dokáže poskytnúť najvyššiu úroveň ochrany pripojenej siete. Možné formy implementácie zahŕňajú riešenia na princípe demilitarizovanej zóny atď §

Funkcia firewallu

2009-05-02T03:33:00.002-07:00

Funkcia firewallu

Pri úvahách okolo pripojenie súkromné počítačovej siete k iným sieťam by sme sa mali zaoberať aj tým, čo všetko by nami požadované riešenie malo zabezpečovať. Okrem primárnej funkcie, ktorú bezpochyby je ochrana súkromnej siete pred prienikom zvonka, môže dobre zvolený typ firewallu zabezpečovať celú radu ďalších funkcií.

Môže sa jednať napríklad o:

• reguláciu prístupu vlastných užívateľov - Jedná sa o spôsob obmedzenia prístupu užívateľov privátnej siete do internetu. Môže sa obmedziť prístup na niektoré servery alebo možno naopak povoliť prístup len na určité servery. Podobne sa dá regulovať využívanie určitých služieb, ktoré si zamestnávateľ neželá, aby zamestnanci používali.

• antivírusovú ochranu - Ide napríklad o kontrolu prichádzajúce ale aj odchádzajúci pošty.

• optimalizáciu pripojenia - Niektoré firewally umožňujú konfiguráciu cache servera, ktorý pomáha so znižovaním záťaže prevádzky súkromnej siete. Ide o to, že požiadavka napríklad na nejakú internetovú stránku je vysielaný do vonkajšej siete iba prvýkrát a pri ďalších požiadavkách je už žiadosť vybavená rovnou z cache servera.

• riešenie problému s IP - V rámci privátnej siete pripojenej k internetu cez firewall nemusia mať jednotlivé počítače svojou unikátnu IP adresu, ale môžu vystupovať pod nami definovanými adresami.

• verejné sprístupnenie zdrojov - I keď princíp firewallu je založený na tom, aby sa zabránilo cudzím používateľom k prístupu k vnútorným zdrojom, u niektorých konkrétnych informácií môže mať prevádzkovateľ siete naopak záujem o ich sprístupnenie. Jedná sa napríklad o internetovú prezentáciu či ponuku firmy. V rámci firewallu potom býva takéto zverejnenia realizováno - napríklad formou web serveri alebo FTP serveri.

• vzdialený prístup oprávnených užívateľov - Prevádzkovatelia firemných sietí (intranetov) veľmi často vyžadujú, aby užívatelia mali prístup k zdrojom a službám týchto chránených sietí iv prípade, keď sa nachádza mimo dosahu tejto siete (napríklad v teréne, u zákazníka apod). V takomto prípade sú oprávnení používatelia v pozícii vzdialených používateľov, a súčasťou riešenia firewallu býva aj umožnenie ich vzdialeného prístupu.

Firewall

2009-05-02T03:33:00.001-07:00

Firewall
Firewall vo svojom doslovnom preklade znamená niečo ako "ohnivá stena" alebo "protipožiarna stena". Samotný firewall môže byť chápaný ako softvérový produkt, ktorý zamedzí určité činnosti v rámci prechodu medzi dvoma počítačovými sieťami, ale na druhej strane môže byť chápaný aj ako organizačné opatrenia slúžiace na rovnaký účel.

Krokom, ktorý by mal predchádzať úvahám o najvhodnejšom riešení, je celkové zhodnotenie situácie a nastolenie základných požiadaviek. Takáto bilancia samozrejme vyžaduje súčinnosť ľudí z celej firemnej hierarchie, od vedenia firmy až po technické pracovníkov a užívateľov. Výsledkom by malo byť posúdenie rizík, možných hrozieb aj toho, ako vysokú mieru zabezpečenia bude prevádzkovateľ pripájané siete požadovať, aj aké ďalšie prínosy bude od implementovaného riešenia očakávať. Samozrejme sa táto súvaha musí týkať aj výška nákladov na pořizované zabezpečenia, takže v praxi zvyčajne pôjde o vhodnú voľbu kompromisu medzi tým, čo by prevádzkovateľ rád dosiahol a tým čo si môže dovoliť. Dôležitým aspektom pripojenie firemnej siete k akejkoľvek vonkajšej sieti musí byť aj vypracovanie bezpečnostnej politiky ako základného dokumentu, ktorý bude určovať jednotlivé požiadavky na úroveň zabezpečenia

Problémy súvisiace s distribúciou dát

2008-09-24T12:42:00.001-07:00

Problémy súvisiace s distribúciou dát:
a) nájdenie dát v DS = problémy mien a adresovania. Mená a adresovanie musí byť jednoznačné. Meno zdroja, v tomto prípade dát, je dané identifikátorom, ktorému je určitým priradením priradená adresa v DS. V DS sa využívajú adresy dvoch základných druhov:
 hierarchická adresa, ktorá je tvorená postupnosťou polí, ktoré disjunktne rozdelujú adresný pristor (príkladom môže byť TCP/IP adresa)
 lineárna adresa, t.j. bez vnútornej štruktúry. Pre určenie správneho objektu musí v tomto prípade nadväzovať na adresu ďalšej úrovne mapovania.
b) obsluha duplikovaných dát = nutná synchronizácia kópií dát nasledovnými metódami:
 s využitím hlavnej kópie (zmena sa prenesie na hlavnú kópiu a z nej na kópie na ostatných uzloch)
 bez využitia hlavnej kópie (rôzne druhy algoritmov s distribuovaných riadením aktualizácie)
c) zaistenie archivácie dát a obnovy dát v prípade poruchy

Prostriedky pre projektovanie distribúcie dát
a) doporučenia vzťahujúce sa k centralizácii a distribúcii dát v závislosti na rôznych parametroch

A - dáta možno distribuovať, aktualizácie sa prenášajú v sieti
B - dáta možno distribuovať alebo centralizovať, aktualizácie sa prenášajú v sieti
C - dáta možno distribuovať, aktualizácie sa prenášajú dávkovo
B - dáta možno distribuovať alebo centralizovať, aktualizácie sa prenášajú dávkovo

b) rozhodovacie stromy - zohľadňujú vplyv rôznych parametrov na distribúciu dát
c) postupy (algoritmy) návrhu distribúcie dát
d) analytické modely, zaoberajúce sa
 optimalizáciou rozloženia súborov na danú množinu uzlov pri splnení určitej optimalizačnej funkie
 optimalizácia distribúcie dát v prípade distribuovanej databázy

Faktory ovplivňujúce rozhodnutia o distribúcií

2008-09-24T12:41:00.002-07:00

Faktory ovplivňujúce rozhodnutia o distribúcií:
 objem využívaných dát
 spôsob prístupu k dátam (či ide len o čítanie alebo aj aktualizáciu)
 požadovaná doba prístupu k dátam
 rozmiestnenie uživateľov dát
 frekvencia využívania dát jednotlivými používateľmi (uzlami)
 požiadavky na aktualizáciu v reálnom čase
 cenové relácie (náklady na lokálne uloženie v porovnaní s nákladmi na prenos dát pri uložení na vzdialenom uzly)
 miera ovplyvnenia práce s dátami používateľom
 požiadavky na ochranu, archiváciu

Dáta:
1) centrálne
2) hierarchické
a) s hierarchiou závislých dát = zmeny v centrálnom uzle musia byť premietnuté v celej hierarchii
b) s hierarchiou nezávislých dát
3) rozčlenené dáta = uzly pokrývajú rôzne okruhy dát
4) separátne dáta = integrovane vytvárané dáta a aplikačné programy, nie je tu centrálna autorita
5) opakované dáta = na uzloch sú kópie určitej časti dát
6) nehomogénne dáta = neintegrovane vytvárané dáta a aplikačné programy, možné rôzne SRBD
Dáta členené podľa aktualizácie:
a) dáta, ktoré sa nemenia
b) dáta, ktoré sa aktualizujú nahradením starých
c) dáta, ktoré sa aktualizujú časovo nezávisle
d) dáta viazané na časový faktor
e) dáta, ktoré sa aktualizujú v reálnom čase

Z hľadiska efektivity pri spracovaní údajov je dôležitá rýchlosť

2008-09-24T12:41:00.001-07:00

Z hľadiska efektivity pri spracovaní údajov je dôležitá rýchlosť aktivácie dotazov a tým pádom aj rýchlosť vzdialeného prenosu dát.

Rozdelenie prenosových rýchlostí:
1) normálna prenosová rýchlosť N [bit/s] = maximálny možný objem informácií, ktorý je prenosovou cestou teoreticky možný preniesť za čas.
2) efektívna prenosová rýchlosť N´ [bit/s]

Doba prenosu =
doba prenosu užitočných informácií t1
+ doba prenosu potvrdzovacích informácií t2
+ oneskorenie t3

t3 sa počíta dvoma spôsobmi:
a) pri prepojovaní okruhov
b) pri prepojovaní paketov
# - počet prenesených blokov dát
$ - oneskorenie v medziuzle
K - počet medziuzlov
D´ - oneskorenie spôsobené rýchlosťou šírenia signálu

Potvrdenia
- v dôsledku chýb pri prenose prijatý poškodený alebo žiadny blok dát, potom je nutná spätná väzba, prostredníctvom ktorej sa odosielateľ dozvie, či jeho dáta boli v poriadku prijaté
Mechanizmy potvrdzovania (líšia sa množstvom potvrdzovacích informácií):
a) potvrdenie prijatia každého bloku dát
b) potvrdenie prijatia každej skupiny dát
Optimalizácia distribúcie dát
Distribúcia dát znamená rozdelenie celkovej dátovej základne DS na dielčie úseky a rozmiestnenie týchto úsekov na príslušné uzly DS. Pri návrhu distribúcie dát sa sledujú hlavne tieto ciele:
a) dosiahnutie miestneho spracovania, čiže umiestnenie dát čo najbližšie k aplikácií, ktorá ju využíva, keďže vzdialený prístup si vyžaduje vyššie náklady a dlhší čas spracovania.
b) dosiahnutie vyššej spoľahlivosti pri spracovaní napr. umiestnením rovnakých dát na viacerých uzloch
c) dosiahnutie rozdelenie pracovnej záťaže v DS

Horizontálna fragmentácia

2008-09-24T12:40:00.000-07:00

Horizontálna fragmentácia je také rozdelenie globálnej relácie R na čiastkové relácie R1 až Rn , že prostredníctvom selekcie.
Každá n-tica globálnej relácie je jednoznačne priradená jednej čiastkovej relácií.
Odvodená horizontálna fragmentácia = keď sa požadované informácie nezískavajú iba prostredníctvom globálnej relácie, ale musia sa vyhľadávať pomocou iných relácií.

Vertikálna fragmentácia je také rozdelenie globálnej relácie, keď sú jednotlivé čiastkové relácie definované ako projekcie globálnej relácie a globálna relácia je definovaná ako spojenie týchto čiastkových relácií.
Pri vertikálnej fragmentácií musí byť zabezpečená konzistencia dát a bezstratovosť tak, že v každej čiastkovej relácií musí byť obsiahnutý kľúč globálnej relácie.

Zmiešaná distribúcia v sebe obsahuje obe predchádzajúce formy fragmentácie. Čiastkové relácie sú definované ako projekcia a súčasne selekcia globálnej relácie a rovnako je globálna relácia definovaná ako spojenie čiastkových relácií.

Alokácia fragmentov znamená ich uloženie na jednotlivé uzly.
V DSD sa sledujú dve hľadiská :
1) efektivita pri spracovaní údajov
2) zaistenie vysokej dostupnosti dát.

Ad1 - distribúcia tak, aby ceny dotazov a aktivácií boli čo najnižšie.
Ad2 - distribúcia tak, aby v prípade výpadku jedného uzla mohli ostatné uzly pracovať.

Fragmentácia dát, fragmentovanie, alokácia dát, optimalizácia distribúcie dát

2008-09-24T12:39:00.002-07:00

Otázka č.40
Fragmentácia dát, fragmentovanie, alokácia dát, optimalizácia distribúcie dát

Z hľadiska distribúcie dát rozoznávame v DS tri základné formy distribúcie dát:
 centralizované dáta, keď celá dátová základňa je umiestnená len na jednom uzly
 rozdelené dáta, keď sú časti dátovej základne umiestnené na rôznych uzloch a to tak, že žiadna položka nie je umiestnená na viacerých uzloch
 duplikované dáta, keď celá dátová základňa je umiestnená na rôznych uzloch DS

Centralizované dáta
Výhody: neexistuje redundancia dát, využíva sa malá, resp. žiadna reorganizácia dát.
Nevýhody: súperenie uzlov o súbežný prístup k dátam, nutné rozsiahle databázy a tým pádom dlhý čas odozvy, veľmi citlivé na výpadky (pri výpadku uzla stratený prístup k dátam).

Rozdelené dáta
Výhody: obmedzená redundancia dát, krátky čas odozvy, rozsah dátovej základne je daný aplikáciou spracovávanou na danom uzle, nižšie nároky na diskovú pamäť.
Nevýhody: dáta pre niektoré úlohy je nutné získavať z rôznych uzlov.

Duplikované dáta
Výhody: po poruche možné získať dáta skopírovaním, najkratší čas odozvy.
Nevýhody: nutné rozsiahle diskové pamäte, aktualizáciu na jednom uzle nutné premietnuť aj na ostatných

Rozdelené dáta sa rozdelujú na jednotlivé uzly fragmentáciou. Fragmentácia znamená rozdelenie globálnej relácie na logicky nezávislé operácie, čiže fragmenty. Jednej globálnej relácií musí byť principiálne umožnené zobrazenie v dvoch smeroch:

1) R = R1, R2, R3,..., Rn - rozdelenie
2) R1, R2, R3, ..., Rn = R - skladanie

Rozdiely medzi technológiou host/terminal a klient/server

2008-09-24T12:39:00.001-07:00

Rozdiely medzi technológiou host/terminal a klient/server

Pre technológiu host/terminal a file-server je typická procesná orientácia. Aplikácia má formu hierarchie funkcií a obvyklý spôsob práce so znakovým rozhraním je daný štýlom Akcia -> objekt. Užívateľ si najskôr z menu vyberie požadovanú akciu a potom zadá dáta, s ktorými má byť akcia prevedená. Celý dialóg je prostredníctvom hierarchie riadený počítačom. Hierarchia príkazov je nepružná a predpokladá rovnaký postup pri všetkých užívateľoch. Pri potrebe súbežného používania viacerých aplikácií je nutné sa zložito medzi nimi prepínať. Hierarchia funkcií je realizovaná štruktúrovanými programami.
Pre technológiu klient/server nevyhovuje hierarchická štruktúra dát, pretože oveľa väčší dôraz kladie na dáta a ďalšie tzv. užívateľské objekty. Dialóg je riadený viac človekom a postup práce je vedený štýlom Objekt -> akcia. Najskôr si užívateľ vyberie objekt a potom príslušnú akciu, ktorú chce s ním previesť. Funkcie sú realizované pomocou „programových fragmentov“ nad stabilnými štruktúrami databáz. Aplikácie sú oveľa flexibilnejšie, pretože postup práce nieje daný pevnou štruktúrou funkcií aplikácie, ale užívateľ si ich vytvára individuálne priamo v priebehu svojej práce. Pre vývoj aplikácií klient/server sú vhodnejšie metodiky prírastkové ako klasické štruktúrované. Prírastkové metodiky totiž oveľa viac zodpovedajú princípu modularity, na ktorej je technológia klient/server založená.

Varianty technológie klient/server

2008-09-24T12:38:00.000-07:00

Application Distribution (distribuované aplikačné funkcie)

V tomto modely je grafické užívateľské rozhranie spracovávané klientom, správu dát zaisťuje server a aplikačné funkcie sú distribuované medzi klientom a serverom. Rozčlenenie funkcií medzi klient a server (tzv. Client-Server partitioning) je v tomto modely jedným z kľúčových rozhodnutí vo fáze návrhu. Model distribuovaných aplikačných funkcií tak predstavuje najkomplexnejší variant zo všetkých piatich prezentovaných modelov.

Data Separation (oddelená správa dát)

Užívateľské rozhranie a aplikačné funkcie sú prevádzané na kliente. Správa dát je zaisťovaná serverom. Všetky aplikačné funkcie sú definované na kliente, ktorý predáva požiadavky na spracovanie v podobe databázových príkazov vo forme SQL. Server príslušný príkaz vykoná a vráti výsledné dáta klientovi. Tento model nevyžaduje, aby vybraná databáza umožňovala použitie uložených procedúr.

Data Distribution (distribuovaná správa dát)

V tomto modely sú aplikačné funkcie prevádzané na kliente a dáta sú distribuované medzi klientom a serverom, prípadne niekoľkými servermi.

Integrita dát

1. referenčná integrita - integrita väzieb medzi jednotlivými tabuľkami
2. doménová integrita - kontrola jednotlivých hodnôt pre jednotlivé položky
3. statické obmedzenia - kontrola prípustných hodnôt medzi položkami navzájom a kontrola tzv. exkluzivity väzieb

Varianty technológie klient/server

2008-09-24T12:37:00.002-07:00

Varianty technológie klient/server.

Existuje celkovo 5 variant architektúry klient/server, ktoré sa líšia v tom, akým spôsobom distribuujú jednotlivé funkcie medzi časťou klient a server. Rozdelenie je založené na poznaní, že každá aplikácia môže byť chápaná ako kombinácia troch komponentov: užívateľského rozhrania, aplikačných funkcií a dát.

Interface Distribution ( distribuované užívateľské rozhranie )

V tomto variante je správa dát, aplikačné funkcie a časť užívateľského rozhrania prevádzkovaná na serveri. Táto architektúra je obvyklá tam, kde bol k existujúcemu systému Host/Terminal prevádzkovaného na sálovom počítači pridaný tzv. „GUI front-end“. Sálový počítač posiela prostredníctvom siete obsahy jednotlivých obrazoviek klientom, kde sú preformátované do grafickej podoby.
Možnosti a flexibilita grafického rozhrania sú často obmedzené systémom používaným na strane sálového počítača. Hlavná výhoda tejto architektúry spočíva v tom, že grafický „front-end“ môže byť pridaný relatívne rýchle a z nízkymi nákladmi, v niektorých prípadoch bez nutnosti urobiť zmenu v aplikácii.

Interface Separation (oddelené užívateľské rozhranie)

V tomto modely je užívateľské rozhranie prevádzkované na kliente, všetky aplikačné funkcie a správa dát na strane serveru. Klient poskytuje grafické užívateľské rozhranie pre prístup k aplikácii alebo súboru služieb. Klient vykonáva spracovanie dialógu vrátane základnej kontroly dát. Jedná sa o druhý typ tzv. „frontware“.

Klient/Server

2008-09-24T12:37:00.001-07:00

35. Klient/Server

Klient / Server predstavuje architektúru, v ktorej je jednému softwarovému procesu (klient) poskytnutá zodpovednosť za spracovanie určitej úlohy, pre ktorú sa vyžadujú špecifické služby od jedného procesu, ktorý beží na inom procesore (server). Toto poňatie sa líši od tradičnej technológie Host/Terminal, keď sálový počítač alebo minipočítač riadi sieť znakových terminálov, ktoré nemajú buď žiadnu, alebo majú len veľmi malú kapacitu.

Klient je softvérový proces, ktorý požaduje služby, obvykle prostredníctvom siete, od iného softvérového procesu (procesov).
Server je softvérový proces, ktorý požaduje služby, obvykle prostredníctvom siete, ako odozvu na požiadavku. Server musí byť schopný poskytovať služby niekoľkým klientom s tým, že požiadavky klientov môžu mať rôznu prioritu. Po dokončení požadovanej služby sú obvykle určité dáta (najmenej kód výsledku) vrátené späť klientovi.

Je nutné upozorniť, že pojmy „klient“ a „server“ sú výhradne v softvérovom slova zmysle. Je síce obvyklé nazývať určitý počítač, na ktorom sú väčšinou vykonávané klientské funkcie KLIENT ,a naopak počítač , ktorý poskytuje serverový softvér SERVER. Je to ale iba vhodné zjednodušenie, pretože procesor ktoréhokoľvek z týchto počítačov môže súčasne predstavovať ako klientské aj serverové procesy.

Technológia Klient / Server zahrňuje tiež ďalšie dva kľúčové pojmy: relačná databáza a jazyk SQL.

Relačný dátový model bol definovaný už v roku 1968 E. F. Coddom. Databázy používané pre správu dát pri použití technológie Klient / Server sú založené na relačnej technológii.

Jazyk Structured Query Language (SQL) bol vyvinutý firmou IBM a postupne sa stal priemyslovým štandardom. Ide o deklaratívny jazyk, pri ktorom programátor špecifikuje požadované informácie a databázový systém rozhodne ako najlepšie požiadavku spracovať. Databázy používané pre správu dát v architektúre Klient / Server využívajú pri komunikácii jazyk SQL.

Simonova koncepcia (behaviorálna).

2008-09-24T12:36:00.002-07:00

3. Simonova koncepcia (behaviorálna).

1. inteligencia – ciele organizácie, monitorovanie, identifikácia problému, klasifikácia problému, identifikácia vlastníka problému.
2. návrh – formulácia modelu, stanovenie kritérií výberu, hľadanie alternatív, stanovenie pravdepodobností (neexaktné predpovedanie), určenie platieb (výstupov).
3. výber – riešenie modelu, analýza senzitivity, výber najlepšej alternatívy, vykonanie plánu implementácie, návrh kontrolného mechanizmu.
(4. implementácia).

Simon rozdeľuje rozhodovania na programované a neprogramované.

4. Mintzbergov model rozhodovacieho procesu.

Mintzbergov model rozhodovacieho procesu je dostatočne všeobecný na to, aby popísal akýkoľvek reálny rozhodovací model:

1. problémy nie sú dané, ale sú vyhľadávané,
2. riešenia nie sú dané, ale sú vyhľadávané alebo navrhované,
3. výberová situácia často zahŕňa alternatívy, ktoré sa dajú len ťažko porovnávať, alebo ktorých dôsledky nie sú jednoznačné,
4. nie je isté, či vybrané alternatívy budú môcť byť implementované vybraným spôsobom, alebo či sa dôsledky vyplnia.

Poznámka: Daná problematika je dosť rozsiahla, ja som sa zameral iba na niektoré oblasti. Odporúčam preštudovať prednášky z Podpory rozhodovacích procesov od Mgr. Lidaya.

Ohraničená racionalita

2008-09-24T12:36:00.001-07:00

1. Ohraničená racionalita.

Skúmanie ekonomických agentov:

• obmedzené časové zdroje,
• nepresné a nedostatočné informácie,
• nákladová ohraničenosť,
• možná neúplnosť, neurčitosť a protirečitosť vlastných poznatkov,
• záver sa nie vždy kryje s výsledkom akcie,
• nedokonalé spracovávanie informácie.

Simonova teória ohraničenej racionality

Rozhodovateľ nehľadá absolútne optimum ale dostatočne dobré riešenie.

2. Kognitívna psychológia (skúmanie ľudského správania sa a myslenia).

Pozerá sa na správanie ako spracovanie informácií. Ľudská myseľ je podľa hypotézy riadená programami. Spôsob spracovania v ľudskej mysli = spôsob spracovania v počítači.
Heuristické prehľadávanie – väčšinou efektívne, ale nie vždy vedie k výsledku. Heuristika (eliminácia diferencií) – postup, ktorý väčšinou vedie k výsledku, ale nie vždy ho zaručuje.

Aetoff:
1. Solving – nájdenie najlepšieho alebo optimálnehoriešenia.
2. Resolving – nájdenie riešenia, ktoré je postačujúce (dosť dobré).
3. Dissolving – zmena podmienok, ktorými sa problém eliminuje.

Rozhodovanie v podmienkach istoty

2008-09-24T12:34:00.002-07:00

4. Rozhodovanie v podmienkach istoty.

100% pravdepodobnosť, že nastane 1 stav. Vyberie maximálnu alterrnatívu pri danom SS. Rozhodovanie je ťažké vtedy, keď existujú viaceré konfliktné ciele – viackriteriálne rozhodovanie.
Schéma rozhodovacieho modelu:

1. Definícia problému a jeho formulácia v rozhodovacom strome (identifikácia stavov sveta, zámerov, alternatív, apriórnych pravdepodobností, platieb a časových preferencií).
2. Výpočet chýbajúcich pravdepodobností (aposteriórne a hraničné - Bayesiánska analýza). Každá hrana, vychádzajúca zo stavového uzla, musí mať pravdepodobnosť.
3. Výpočet očakávaných hodnôt. Každá hrana, vychádzajúca z rozhodovacieho uzla musí mať očakávanú hodnotu.
4. Vylúčenie dominovaných alternatív z modelu metódou:
a) priamej dominancie,
b) 1. stupňa stochastickej dominancie,
c) 2. stupňa stochastickej dominancie,
d) strednej hodnoty a disperzie (rozptyl).

5. Preposteriálna analýza – výpočet E, ENGS (EVI, EVPI).
6. Výber alternatívy:
a) výber maximalizáciou očakávanej užitočnosti bohatstva v prípade, že poznáme funkciu užitočnosti rozhodovateľa,
b) metóda najvyššej očakávanej hodnoty (EV(BOMH)max) ak neviem funkciu užitočnosti.

7. Prijatie rozhodnutia alebo revízia modelu.

Behaviorálna teória rozhodovania.

Rozhodovanie v prostredí rizika

2008-09-24T12:34:00.001-07:00

2. Rozhodovanie v prostredí rizika.

K príkladu: Investor využil informácie na stanovenie pravdepodobností jednotlivých SS: p(s1)=0,3
p(s2)=0,6
p(s3)=0,1

3 metódy:

1. Metóda najpravdepodobnejšieho stavu – nastane stav s najväčšou pravdepodobnosťou (s2, následne vyberie a2).

2. Metóda očakávanej hodnoty – vážená priemerná platba pre všetky alternatívy (EV –expected value).

EV(a1)=11000.0,3+10000.0,6+10000.0,1=10300
EV(a2)=16000
EV(a3)=9500

Následne vyberie a2.

3. Metóda očakávaných stratených príležitostí – robí to isté ako 2., ale s T a vyberie najmenšiu.

EOL(a1)=0.0,3+10000.0,6+40000.O,1=10000
EOL(a2)=4300
EOL(a3)=10800

Následne vyberie a2.

Záver: Vyššia kvalitatívna úroveň cena informácie.

Rozhodovanie v podmienkach neurčitosti.

2008-09-24T12:33:00.001-07:00

2. Waldove – pesimistické. Každá alternatíva skončí najhoršie ako môže.

a1=10000
a2=5000
a3=-15000

Nakoniec vyberie a1.

Definícia: ax: p(x,y)=max(min(p(i,j))), i=1...n, j=1...m.

3. Hurwiczove - koeficient (subjektívny sklon k optimizmu).

Vyberie max a min platby všetkých alternatív

4. Savageove – stratená príležitosť (rozdiel medzi najlepším možným a skutočne dosiahnutým výsledkom pri určovaní SS)

Cieľ – minimalizovať stratené príležitosti.

a1=40000
a2=25000
a3=26000

Nakoniec vyberie a2.

5. Laplaceove (racionality) – jednotlivé priemerné platby, následne najväčšie.

a1= 10333,3
a2=16667,67
a3=16667,67

Vyberie a2 alebo a3, je mu to jedno, je indiferentný.

Záver: Pri neurčitosti je veľká závislosť od zmýšľania rozhodovateľa.

Rozhodovanie v podmienkach neurčitosti

2008-09-24T12:31:00.000-07:00

1. Rozhodovanie v podmienkach neurčitosti.

Príklad: Investor rozhoduje o alokovaní finančných prostriedkov. Má 4 možnosti: úspory (Ú), obligácie (O), akcie podnikov (AP), akcie fondov (AF). Výnos je ovplyvnený budúcim stavom ekonomiky – recesia (s1), stabilita (s2), rozvoj (s3).
Zámer – maximálny výnos.
Alternatívy – možnosti (Ú,O,AP,AF).
SS – recesia, stabilita, rozvoj.
P – výnosy.

Etapa rozhodovania: Východisková analýza (cieľ – zistiť, či nie je možné zjednodušiť rozhodovací model - vylúčiť nejakú alternatívu).

Vylúčime a4 (a4 je priamo dominovaná, lebo Pa4 v každom zo SS sú  a3 a existuje SS: a4 < A3.

Definícia: Nech a1...an sú alternatívy a s1...sn sú SS, P je matica platieb.

V podmienkach neurčitosti existuje 5 rozhodovacích kritérií:

1. Optimistické – maximálna hodnota z maxím. Každá alternatíva skončí najlepším výsledkom.

a1=11000
a2=25000
a3=50000

Nakoniec vyberie a3 (úplne najvyšší výnos).

Definícia (predpoklady ako predchádzajúca definícia): Optimistické kritérium vyberie alternatívu ax: p(x,y)=max(max(p(i,j)).

Použitie: Keď je potenciálna strata v porovnaní so ziskom malá.

Teórie rozhodovania

2008-09-24T12:30:00.002-07:00

29. Teórie rozhodovania. Normatívna a behaviorálna vetva v teórii rozhodovania ako metodologický základ tvorby systémov na podporu rozhodovania.

Normatívna teória rozhodovania.

Podstata normatívnej teórie rozhodovania: racionalistická paradigma – subjektívny rozhodovateľ sa správa racionálne, maximalizuje užitočnosť, skúma dôsledky alternatív, vyberá na základe optimalizácie (teória výberu – alternatív).

Rozhodovanie v manažérskej práci.

Manažment – činnosť transformujúca vstupy na výstupy. Proces, v ktorom sa využívaním zdrojov dosahujú určité ciele.

Prvky rozhodovacieho procesu:

1. Zámery.
2. Alternatívy.
3. Stavy sveta (SS) – princíp vzájomného vylúčenia. Nikdy nemôže nastať viac SS súčasne, minimálne 1 SS nastane.
- princíp úplnosti.
4. Platby (P) – miera ohodnotenia jednotlivých alternatív v kombinácii so stavmi sveta (peňažné jednotky).
5. Rozhodovacie kritériá – logické postupy (metódy), na základe ktorých sa rozhodovateľ rozhodne pre 1 alternatívu.

Rozlišujeme:

1. Zóna neurčitosti – rozhodovateľ nemá žiadne informácie, ani aby stanovil pravdepodobnosť nastatia nejakého SS.
2. Zóna rizika – rozhodovateľ má informácie, aby určil pravdepodobnosti nastatia jednotlivých SS.
3. Zóna určitosti – dokonalé informácie – rozhodovateľ s určitosťou identifikuje, ktorý SS nastane.

KONKORDANČNÁ ANALÝZA

2008-09-24T12:30:00.001-07:00

2) KONKORDANČNÁ ANALÝZA

5. TRANSPOZÍCIA MATICE T

6. KONKORDANČNÁ MATICA C
vytvoríme maticu C

7. KONKORDANČNÝ INDEX IK (maximalizácia)

8. DISKONKORDANČNÁ MATICA D
vytvoríme vektor ri = max zi,j - min zi,j
j j
vytvoríme maticu D

9. DISKONKORDANČNÝ INDEX ID (minimalizácia)

10. VÝSLEDKOVÝ INDEX - rozdiel konk. a diskonk. indexu (maximalizácia)

Výsledkový index vytvárame, ak konk. a diskonk. index majú iné výsledky.

Záver: Konkordančná analýza dáva lepšie výsledky ako metóda vážených súčtov

ALGORITMY VIACKRITERIÁLNEHO ROZHODOVANIA

2008-09-24T12:29:00.003-07:00

ALGORITMY VIACKRITERIÁLNEHO ROZHODOVANIA

- ide o špeciálne jednokrokové rozhodovanie, pri ktorom sa rozhodovateľ snaží dosahovať viac (konfliktných) cieľov

SPOLOČNÉ KROKY:

1. KRITERIÁLNA MATICA

2. PREVOD DESTIMULÁTOROV NA STIMULÁTORY, dostaneme maticu Z
a) prenásobenie -1
b) odčítanie od maxima upraveného na horné celé číslo (pre dané kritérium)

3. ODSTRÁNENIE PRIAMEJ DOMINANCIE
4. PRIRADENIE VÁH KRITÉRIÁM (vektor t) - Metfesselova alokácia - priradenie 100 bodov

1) METÓDA VÁŽENÝCH SÚČTOV

5. NORMALIZÁCIA Z  R
vytvoríme maticu R

6. VEKTOR VÁŽENÝCH SÚČTOV

ROMC

2008-09-24T12:29:00.001-07:00

ROMC

• prostriedok pre analýzu a návrh systémov v prostredí nedostatočne špecifikovaných info požiadaviek
• zákl. cieľ - špecifikácia charakteristík SPR
• používa sa v prípade užívateľových ťažkostí s popisom systému, pričom užívateľovi lepšie vyhovuje grafická reprezentácia požiadaviek

Prostriedky:

Reprezentácie - zoznamy, grafy, mapy, hlásenia
- pri dialógu systém vyberie entity, ktoré sú pre užívateľa najvýhodnejšie a tie mu poskytuje

Operácie
a) inteligencia - identif. cieľov, diagnóza problému, štruktur. analýza problému
b) návrh - získavanie dát a manipulácia s nimi, kvantifikácia cieľov, generovanie alternatív
c) výber - hodnotenie alternatív, výber alternatív, vysvetlenie výberu

Pamäťové prostriedky - databázy, prehľady, triggery, adresáre, knižnice
Riadiace mechanizmy - menu, funkčné kľúče, chybové správy, okná, help, editor

Fázy tvorby SPR pomocou nástroja

2008-09-24T12:28:00.002-07:00

Fázy tvorby SPR pomocou nástroja

Pomocou generátora - iteratívny návrh, spája sa fáza C až F do jedného celku
Iteratívny návrh - tvorba SPR v sérii jednoduchých krokov s okamžitou spätnou väzbou od užívateľa
- postupné približovanie sa k požiadavkám užívateľa

1. Výber pilotného podproblému (iniciálna verzia)
2. Implementácia (1. do malého použiteľného systému)
3. Hodnotenie systému (a okamžitá modifikácia systému)
4. Rozšírenie, modifikácia systému, vykonanie zmien  krok 3)

Takýmto návrhom by mal vzniknúť relatívne stabilný stabilný systém. Užívateľ neustále upravujesystém, lebo nevie stanoviť svoje požiadavky na začiatku. Jeho úloha je pri tvorbe SPR nezastupiteľná. Ďalšie vlastnosti:
a) implicitne zaahrnuté učenie sa tvorcu aj užívateľa
b) krátke intervaly medzi iteráciami
c) aktívna participácia užívateľa
d) nízke náklady na vývoj pilotného riešenia
e) vyhnutie sa nutnosti def. inf. požiadaviek na začiatku ako pri klas. živ. cykle

Tímovo vyvíjané SPR

1. Vytvorenie skupiny
2. Plán činností
• predbežná štúdia
• štúdia prostredia (HW, SW)
• vývoj iniciálneho SPR
• vývoj kompletného SPR

3. Výber generátora
4. Identifikácia prvkov ROMC

SPR vyvinuté svojím užívateľom - krátky čas vývoja, existuje info. šum pri komunikácii
- nízka kvalita, nadštandardné použitie nástrojov
- mikropočítače + END - USER COMPUTING

Technické požiadavky

2008-09-24T12:28:00.001-07:00

Technické požiadavky
• hardware (platforma, periférie)
• operačný systém
• riadenie bázy dát (integrita, vycúvanie z transakcie, selekcia, audit. trail)
• komunikačné linky (prístup do iných databáz)
• povelový jazyk (užívateľom definované príkazy, prispôsobiteľné mená, prompt, chybové hlásenia)
• náklady a využitie zdrojov (cena, údržba, ost. náklady, školenie, záťaženie prosesora, RAM, HDD)

Funkčné požiadavky
• modelovanie (neprocedurálnosť)- všeobecné funkcie (matematické, finančné), vlastné funkcie, časové koncepty, dátum, mena
• analýza modelov
- goal seeking
- what if
- Monte Carlo simulácia
- optimalizácia
- analýza senzitivity
• prognostika a štatistika - štatistické funkcie, analýza časových radov, regresia
• grafika - základné a zložité grafy, podpora graf. zariadení, preview
• zostavy - výstupné, s nastaviteľným formátom
• užívateľská orientácia - užívateľský komfort
- konzistentné príkazy v takmer prirodzenom jazyku, skratky, edit, undo repeat, help
- jasné chybové hlásenia
- voliteľné menu
- mód pre začiatočníka a pokročilého
Dokumentácia a zaškolenie - podpora zo strany dodávateľa (technická, upgrade...)
Informácie o dodávateľovi
SPR - klasickými princípmi soft. inž. (A, N, I) sa nedá vytvoriť, pretože:
 neštruktúrovanosť problémov
 časté zmeny informačnej podpory  častá zmena systému
 užívateľ na začiatku nie je schopný presne definovať svoje požiadavky

ROZHODOVACIA METODOLÓGIA PRE VÝBER GENERÁTORA SPR

2008-09-24T12:27:00.003-07:00

ROZHODOVACIA METODOLÓGIA PRE VÝBER GENERÁTORA SPR

1. Hľadanie perspektívnych kandidátov
a) existuje generátor alebo treba použiť nástroj ?
b) ktoré sú na trhu vhodné generátory ?
c) identifikácia kritérií pre hrubé „hodnotenie“
 technické požiadavky
 funkčné požiadavky
 dokumentácia - zaškolenie
 info o dodávateľovi
2. Dôkladné hodnotenie generátorov s následným výberom
a) detailná špecifikácia hodnotiacich kritérií (tech., funk. - najdôležitejšie, dok., info o dodáv.)
b) zostavenie kriteriálnej matice a výber metódami viackriteriálnej analýzy
3. Konfrontácia užívateľských požiadaviek s charakteristikou vybraného generátora
a) sledovanie:
- produktivity programátorskej práce
- miery využívania počítačových zdrojov
- pracovného a používateľského komfortu
b) možná zmena požiadaviek (tech., funkčné ...)

PRÍSTUPY K TVORBE SPR

2008-09-24T12:27:00.001-07:00

PRÍSTUPY K TVORBE SPR

1. RÝCHLOVKA - „QUICK HIT“
 rýchla tvorba špecifického SPR
 väčšinou pomocou generátora
 nízke náklady, rýchly vývoj  nízke riziko
 pre jedného užívateľa na jedno použitie
 podmienky - jasný cieľ, známa procedúra, dostupné dáta, málo užívateľov, nezávislý systém
2. ETAPOVÝ VÝVOJ
 tvorba špecifického SPR
 robím analýzu, návrh, aby bol tento systém použiteľný ako komponent nejakého väčšieho systému, ktorý budem v budúcnosti ďalej vyvíjať
3. KOMPLETNÝ VÝVOJ
 naraz všetky časti SPR

ÚČASTNÍCI TVORBY SPR

1. POUŽÍVATEĽ (ROZHODOVATEĽ)
 individuálny alebo skupinový
 musí sa aktívne zúčastňovať na tvorbe
2. ASISTENT
 zástupca úžívateľa (manažéra)
 manažér nemá čas
3. TVORCA
 má na starosti technickú stránku
 rozumie problémovej oblasti, technickej stránke a požiadavkám SPR
4. PRACOVNÍK TECHNICKEJ PODPORY
 vyvíja ďalšie komponenty IS
 prepojenie s už existujúcimi produktami
 spravidla programátor

Prístupy k tvorbe, účastníci a prostriedky tvorby SPR

2008-09-24T12:26:00.002-07:00

28. Prístupy k tvorbe, účastníci a prostriedky tvorby SPR. Metodika výberu generátora na princípe viackrit. rozhodovania. Algoritmy viackrit. rozhodovania.

KONŠTRUKTÉRSKY POHĽAD NA SPR

TECHNOLOGICKÉ ÚROVNE SPR

1. ŠPECIFICKÝ SPR
 konečný finálny produkt
 poskytuje podporu v istej oblasti

2. GENERÁTOR SPR
 SW balík, umožňuje rýchle, nenákladné a jednoduché tvorenie SPR
 vývojové prostredie
 tvorba modelov, DB, komunikácia
 väčšinou samostatné SW balíky
 redukcia nákladov a vyšší komfort pri tvorbe SPR

3. NÁSTROJ PRE TVORBU SPR (TOOL)
 najnižšia technologická úroveň
 väčšinou progr. jazyky

Znalostné a expertné systémy

2008-09-24T12:26:00.001-07:00

Výhody používania klasického programového vybavenia sú priamo merateľné zvýšenou produktivitou práce v zmysle jej zrýchlenia, zautomatizovania rutinných činností a menšej pravdepodobnosti výskytu chýb. Prínos zo zavádzania expertných systémov je kvalitatívny. S ich pomocou je používateľ schopný prijímať konzistentné, precíznejšie, teda kvalitatívne lepšie rozhodnutia. Na súčasnom stupni hospodárskeho vývoja prestáva byť výroba determinujúcim faktorom. Informácie a poznatky vytvárajú ekonomiku založenú na službách, a práve tie sú posudzované kvalitatívnymi charakteristikami. Základným prínosom expertných systémov je ich tendencia posunu vpred - sú teda pre podnikateľské subjekty prvkom strategického významu.

znalostný systém -> pracuje na základe poznatkov (nie len dát)

-aplikačné oblasti
• diagnostika
• interpretácia
• preskripcia
• plánovanie
• návrh
• monitorovanie
• inštruktáž
• riadenie
• predikcia
• simulácia
• výber
• servis

v odvetviach
• obchod
• medicína
• elektronika
• energetika
• chémia
• armáda

Znalostné a expertné systémy

2008-09-24T12:25:00.002-07:00

Každá organizácia si vytvára vlastnú formálnu a neformálnu politiku a od zamestnancov očakáva, že budú pracovať v súlade s ňou. Expertný systém môže v takomto prípade predpisovať interné procedúry a kontrolovať ich vykonávanie, a tým zabezpečiť konzistnentnosť vykonávania podnikových aktivít. Evidentným prínosom je lepšia informovanosť personálu o vnútropodnikových procedúrach, šetrenie času a vzdelávanie pracovníkov v reálnych pracovných situáciách.
Riadenie kontinuálne prebiehajúcich, technologických, výrobných procesov je ďalšou oblasťou využívania expertných systémov. Od takýchto aplikácií sa očakáva zefektívnenie nákladovosti výroby, šetrenie vstupov a zlepšenie kvality výstupov z výroby, vyváženejší vzťah výrobných technológií, ich energetickej náročnosti, resp záťaže, ktorú predstavujú pre životné prostredie.

Prínos zo zavedenia expertných systémov pre podnikateľský subjekt možno rozdeliť do skupiny externých a interných výhod.

Externé výhody vznikajú vo vzťahu podniku k jeho okoliu
 zdokonalená konkurenčná analýza
 zvýšená efektívnosť predaja
 lepší tok informácií k zákazníkovi a od zákazníka
 vyššia kvalita služieb
 redukcia chýb
 lepší imidž podniku
 kvalitnejší personál
 správne reakcie pracovníkov pri riešení náročných úloh
 lepšia znalosť výrobkov a služieb

Interné výhody sa týkajú zvýšenia produktivity a efektívnosti
 lepšie rozďelovanie úloh
 viac práce menej skúseným pracovníkom
 špecializovaná expertíza dostupná kdekoľvek a kedykoľvek
 konzistentný prechod celou fázou vykonania úlohy
 štandardizácia vykonávania dôležitých úloh
 redukovaná závislosť od kľúčových pracovníkov
 spoločné využívanie skúseností

Znalostné a expertné systémy

2008-09-24T12:25:00.001-07:00

Otázka 26. Znalostné a expertné systémy. Ich charakteristika, zaradenie do širšieho kontextu informačných technológií. Identifikácia ekonomických prínosov z používania expertných systémov.

Význam expertného systému je v tom, že dokáže simulovať rozhodovací proces experta v príslušnej doménovej oblasti, teda rieši problémy a poskytuje rady.

Vhodne navrhnutý a implementovaný systém musí zákonite poskytovať konkurenčnú výhodu, t.j. musí sa uplatniť tak, aby mal podnik spokojnejších zákazníkov, než majú ostatný účastníci hospodárskej súťaže v príslušnej oblasti podnikania. Zákazníci sú spokojnejší, ak im poskytujme lepšie tovary a služby, a to podľa možnosti za nižšiu cenu než iný.

Úlohou poradného expertného systému je poskytovať rady typu odporúčania správnych reakcií na podnety zákazníkov, či vypracovávania zložitej dokumentácie. Pamäťový mechanizmus môže slúžiť ako vysoko informatívna databáza s významným spätným informačným tokom pre strategický marketing a manažment. Konkurenčný prínos spočíva v zabezpečení lepšej informovanosti personálu, v zlepšení komunikácie so zákazníkmi, vo vytvorení lepšieho imidžu podniku a v dokonalejšom pochopení problémov zákazníka ako výsledku analýzy spomínanej databázy.

Hardvér

2008-09-24T12:24:00.002-07:00

Hardvér:

Vstupy
klávesnica - zadávanie priamych príkazov, textu vstupných údajov
ukazovacie zariadenie (myš, svetelné pero, dotyková obrazovka) - výber ponúkaných položiek, alternatív
vstupné zariadenie pre čítanie dokumentov v neelektronickej podobe (scaner) - načítanie dát, textu , grafu
technický nosič dát (hardisk, optický disk, disketa)

Výstupy
výstupné zariadenie pre dočasné zobrazenie (farebný monitor ,display, pre grafy display s vysokým grafickým rozlíšením)
výstupné zariadenie pre trvalé zobrazenie (tlačiareň, plotter)
technický nosič dát (hardisk, optický disk, disketa)

Použitá literatúra:
1) Liday M. , Prednášky z predmetu Podpora rozhodovacích procesov

2) Holsapple C. W., Whinston A. B. „Decision Support Systems: Theory and Application“ , NATO ASI Series, Springer - Verlag, Berlin Heidelberg New York London Paris Tokio

3) Simmons L. F., Wright G. „Bussines and economic forecasting. Decision support systems software.

ERGONOMICKÉ POŽIADAVKY NA MANAŽÉRSKEHY PODPORNÝ SYSTÉM

2008-09-24T12:24:00.001-07:00

ERGONOMICKÉ POŽIADAVKY NA MANAŽÉRSKEHY PODPORNÝ SYSTÉM:

Softvér:

1. Ovládanie systému
Podpora ovládania systémom pull-down menu (menu guidance)
Konverzácia so systémom v prirodzenom jazyku (natural language conversation)
Ovládanie priamymi príkazmi (direct comands)
Možnosť užívateľa prispôsobiť si pracovné prostredie ( customized interface)

myšou, dotykovými obrazovkami
2. Grafická podpora
Zobrazenie dát vo forme tabuľkového kalkulátora (spreadsheets)
Vytvorenie grafickej interpretácie dát (graphics)
Výstupné zostavy systému (forms)

3. Vstupné a výstupné údaje
možnosť importu a exportu dát z/do tabuľkového kalkulátora (EXCEL, LOTUS), databázových súborov, výpočtových programov
možnosť jednoduchého a rýchleho uloženia alebo načítania dát

4. Manuál
ovládanie systému - kompletná príručka vysvetľujúca ovládanie systému. Možnosť vyvolať adekvátnu pomoc v momente nastatia problému.
teoretické vysvetlenie každého modelu, ktorý systém obsahuje

Ergonomické aspekty tvorby manažérskych podporných systémov

2008-09-24T12:23:00.002-07:00

Otázka č. 21: Ergonomické aspekty tvorby manažérskych podporných systémov. Používateľské požiadavky na podporný rozhodovací softvér a ich zohľadnenie pri návrhu používateľského rozhrania. Špecifiká komunikácie človek - počítač pri manažérskych systémoch.

POŽIADAVKY NA PODPORNÝ SYSTÉM PRE VRCHOLOVÝ MANAŽMENT:

1. Rieši informačné nároky vrcholových manažérov
2. Je prispôsobený riadiacemu štýlu príslušného manažéra
3. Poskytuje možnosti pre grafickú prezentáciu informácií
4. Umožňuje rýchly prístup k informáciám, potrebným pre rozhodovanie v časovom strese
5. Má veľmi pohodlné, ergonomické ovládanie (dotykové obrazovky,…)
6. Monitoruje odchýlky aktuálneho stavu od plánu
7. Je navrhnutý v súlade s podnikovou kultúrou a riadiacim štýlom v organizácii
8. Poskytuje “drill-down” - vysvetľovanie do hĺbky
9. Systém musí byť otvorený - nie je možné vopred identifikovať všetky situácie, o ktoré bude mať manažér záujem

Top manažment

2008-09-24T12:23:00.001-07:00

Top manažment využíva na poskytovanie informácií exekutívne informačné systémy (EIS). Musia byť schopné poskytnúť podklady pre riešenie strategických, koncepčných úvah a zámerov firiem z hľadiska ich orientácie na budúci rozvoj výroby, služieb. Informácie majú spravidla agregovanú podobu, dlhodobejšiu platnosť, sú rámcového charakteru, vyjadrujú základné súvislosti a očakávané tendencie danej problematiky. Aj na tejto úrovni riadenia je dôležité sústavné sledovanie a konfrontácia interného stavu a možností firmy so stavom, možnosťami a rizikami v prostredí.
K najjednoduchším programovým produktom v tejto oblasti patria integrované balíky a tabuľkové procesory doplnené o jednoduché dotazovacie jazyky, ktoré umožňujú poskytnúť výsledky na základe zadaných parametrov a naopak pri zmene výsledkov dokážu poskytnúť alternatívne zmeny vstupných parametrov. Umožňujú simulovať a modelovať rôzne varianty riešenia problémov. Dokonalejšie EIS dovoľujú vyhodnocovať veľmi zložité situácie a dpĺňať o viaceré pohľady, väzby, čo je založené na schopnosti pracovať s rozsiahlymi bázami dát rôzneho typu, agregácii, selekcii, a zhodnocovaní dát v nich obsiahnutých na báze viacerých foriem interpretácie výsledkov.

Informačná podpora manažérskych aktivít

2008-09-24T12:22:00.002-07:00

Fáza stanovenia cieľov a externých analýz sa dá podporovať získaním dát z externých (platených) databáz a programovou podporou metód v banke metód. Vo svete existuje veľa on-line bánk dát, ktoré poskytujú hospodárske správy, národohospodárske údaje, podnikové, burzové, finančné informácie, inf. o prieskume trhu.
Fáza plánovania a rozhohodovania kladú najvyššie nároky na informačnú podporu, ktorá nie je jednoznačne definovateľná - pokiaľ sa týka informačného obsahu, metód, postupov, formy a zdrojov získavania informácií.
Fáza realizácie nie je v podstate z hľadiska manažmentu žiadnou fázou. Jej úlohy sú delegované na najnižšiu operatívnu úroveň.
Hlavným cieľom fázy kontroly je porovnávanie plánovaných skutočných dát v absolútnych a relatívnych ukazovateľoch za rôzne časové obdobia. Je nutné kvalitne vypracovať predbežné globálne a detailné veličiny, akými sú rozpočty, kalkulácie pre rôzne úrovne.
V priebehu analýzy informačných potrieb sa skúmajú všetky podnikové dáta, ktoré možno rozdeliť do týchto skupín:
• množstvá: výrobkov, spotreby, stavy zásob, kapacity
• personál: počet, umiestnenie, kvalifikácia, veková štruktúra
• hodnoty: tržieb, obratu, nákladov, výnosov, zisku, ..
• ukazovatele: vypočítané na základe predchádzajúcich dát v absolútnych a relatívnych ukazovateľoch, indexové zmeny ukazovatľov z hľadiska ich vývoja v čase
Informačná podpora sa najvhodnejšie stanovuje odpoveďou na otázky:
• kedy,
• ktorú informáciu,
• v akej forme informáciu získať, resp. dostať

Informačná podpora manažérskych aktivít

2008-09-24T12:22:00.001-07:00

Pri objasňovaní informačnej podpory stredného manažmentu je potrebné definovať jednotlivé fázy riadiaceho procesu:
• formulovanie cieľov
• plánovanie
• rozhodovanie
• realizovanie
• kontrola
Vo fáze formulovania cieľov sú potrebné „orientačné informácie“ pre externé analýzy:
• z okolia podniku (o vývoji trhov, priebehu konjunktúry v jednotlivých regiónoch, o správaní sa konkurencie, technologických inováciách, politických rozhodnutiach, sociologických vplyvoch, ...)
• z vnútra podniku pre interné analýzy a konfrontáciu našich možností a situácie s externými analýzami o využívaní kapacít (technický stav a veková štruktúra technologických zariadení, vývoj personálu, aktuálne podnikové výsledky, finančná situácia, stav realizovania zámerov a plánov vo všetkých funkčných oblastiach)
Realizácia internej analýzy sa vykonáva v zásade týmito spôsobmi:
• v režime dávkového pravidelného spracovania, ako súčasť ostatných úloh v tomto režime alebo podľa potreby
• ako dialógovo orientovaný dotazovací systém obracajúci sa na uchovávané údaje (využívajúci údaje databázy, resp. aj externých databáz)
• ako dialógovo orientovaný dotazovací a súčasne analyticko-vyhodnocovací systém založený na hodnotení a analýze príslušných väzieb medzi dátami

Informačná podpora manažérskych aktivít

2008-09-24T12:21:00.002-07:00

Informačná podpora manažérskych aktivít

Najnižšia úroveň spracovanie dát plní okrem spracovania dát pre potreby operatívneho riadenia aj funkciu registrácie, získavania, kontroly a zberu dát pre kvalitatívne vyššie úrovne systémov a riadiacich stupňov. Okrem toho zachytáva dáta na úrovni fyzického (naturálneho) stavu a priebehu procesov v jednotlivých funkčných podsystémoch (nákup, výroba, predaj, personalistika) a transformuje ich do peňažnej formy, ktorá je pre ekonomické riadenie rozhodujúca. Registrovanie (zachytenie) prvotných dát sa zahŕňa aj pod pojmom operatívna evidencia, ktorá nemá tak prísne formulované pravidlá ako napr. sústava účtovníctva.
Podsystém spracovania dát produkuje podklady pre operatívnu úroveň riadenia, pre ktorú je typické, že zahrňuje rozhodovacie procesy opakovateľné, formalizovateľné, majúce dopredu jasne formulované pravidlá rozhodovania, ktoré sa dajú algoritmizovať (sledovanie stavu a pohybu zásob, pričom sa v prípade dosiahnutia minimálnej výšky zásob signalizuje potreba objednať zásobu, výpočet miezd a platov, príplatkov, daní, zrážok, mzdových listov, sledovanie otvorených pohľadávok a dlhov voči právnických a fyzickým osobám).

Na strednej úrovni riadenia firiem poskytujú informačnú podporu vyššej kvalitatívnej úrovne manažerské informačné systémy (MIS) a systémy pre podporu rozhodovania (SPR). Základným zmyslom informačného systému je poskytovať pre riadiaci systém relevantné informácie v správnom čase a na správnom mieste. V poslednej dobe sa presadzuje tendencia realizovať koncept jednotného dátového modelu (jednotnej údajovej základne) na báze rozhodujúcich objektov a ich relevantných atribútov pomocou relačného modelu dát a SRBD. Reálnejšie riešenie sa javí vo vytvorení koncepčne, obsahovo, sémanticky jednotnej údajovej základne firmy využívajúcej paralelne viaceré SRBD. Tento prístup sa javí ako východisko v situácii, keď dochádza stále častejšie k požiadavkám kombinovaného spracovania dát s textovými informáciami, obrázkami, výkresmi, hlasom a pod. Ďalšie riešenie vyššej úrovne integrácie umožnia pravdepodobne objektovo orientované prístupy a ich podpora v podobe riadenia objektových databáz.

Funkcie a úlohy subsystémov SPR

2008-09-24T12:21:00.001-07:00

Funkcie a úlohy subsystémov SPR
-databázový subsystém
1. extrahuje dáta z interných a externých zdrojov a ukladá ich do databázy SPR
2. akktualizuje dátové záznamy a súbory
3. dáva dáta z rôznych zdrojov do vzájomných vzťahov
4. poskytuje dáta modelom, hláseniam, výstupným zostavám
5. stará sa o bezpečnosť a integritu dát
6. narába s osobnými (neoficiálnymi) dátami a odlišuje ich od objektívnych
7. obsahuje DDL,DML,dotazovací jazyk
-modelový subsystém
1. možnosť jednoducho a rýchle vytvárať modely
2. manipulácia s modelmi a ich analyza
3. správa rôznych typov modelov
4. prítomnosť stavebných blokov pre budovanie modelov
5. schopnosť vytvárať vzťahy medzi modelmi(v spolupráci s databázou)
-dialógový subsystém
1. interakcia v rôznych dialógových štýloch
2. prezencia výstupov s podporou rôznych druhov formátov a výstupných zariadení
3. podpora a vedenie používateľa (help systém)
4. zabezpečenie prístupu užívateľa do modelovej a dátovej bázy
5. kvalitná grafika (formulácia rozhodovacíh stromov, výstupy, ...)
6. zabezpečuje používateľský komfort (okná-viac výstupov naraz, ...)

Databázový subsytém ako prvok architektúry SPR

2008-09-24T12:20:00.002-07:00

20. Databázový subsytém ako prvok architektúry SPR, informačné zabezpečenie manažérskych aktivít s dôrazom na využitie databázového prístupu. Ostatné podsystémy architektúry SPR a ich vzájomný súvis.

Architektúra SPR

DTB - databáza / SRBD - systém riadenia bázy dát / SRD - systém riadenia dialógu / SRBM - systém riadenia bázy modelov / MDB - modelová databáza

Databázový subsystém SPR

Modely: -statické
-dynamické
-stochastické
-deterministické

Úloha databázového subsystému v SPR

1.dotazovací jazyk
2.monitoring
3.analytické nástroje
4.simulačné modely
5.rozhodovacie modely
6.prognostika
7.štatistické nástroje

DBS -jaké jsou a jaké by mohly být

2008-09-24T12:20:00.001-07:00

Prostriedkom k dosiahnutiu usporiadateľnosti rozvrhu je dvojfázový uzamykací protokol (two-phase locking protocol). Podobne ako protokol napr. v diplomacii, je aj v informatike protokol určitou množinou pravidiel. Tu ide o to, že v prvej fáze sa objekty uzamykajú a v druhej odomykajú, tj. akonáhle sa v transakcii použije príkaz UNLOCK, tak už nemožno použiť LOCK. Za určitých rozumných predpokladov vedú takto vytvorené transakcie priamo k usporiadateľným rozvrhom. Dvojfázový protokol však nezabraňuje uviaznutí (deadlock), tj. napr. ak chceme v jednej transakcii uzamknúť to, čo je v druhej už zamknuté, a naopak.
Problémy s jednou zdielanou databázou sa znásobujú v architektúrach, ktoré sa nazývajú distribuované databázové systémy (distributed database systems). Obecne ide o sieť počítačov s autonómne (pod vlastními SRBD) pracujúcimi databázami s prípadne duplicitnými dátami, pričom je možné klásť globálne požiadavky, napr. dotazy, nad všetkými databázami. Naviac užívateľ si nemusí byť vedomí distribúcie dát, tzn., že je splnená podmienka transparentnosti (transparency) umiestenia, fragmentov, kópií apod. To obvykle predpokládá existenciu globálnej databázovej schémy (global database schema).
V distribuovanom prostredí sa okamžite vynoria nové problémy, ako napr. otázka, ako vyhodnocovať globálny dotaz (minimalizácia prenosov dát medzi uzlami, voľba lokálnych databáz pre spracovanie), ako si poradiť s heterogénnym prostredím (v uzloch môžu byť rôzne typy SRBD) či ako spracovávať transakcie. Primárne transakcie sú totižto distribuované, tj. indukujú dielčie transakcie uskutočňované v jednotlivých uzloch siete.
Nejčastějším spôsobom ako riadiť spracovávanie transakcií v distribuovanom prostredí je tzv. dvojfázový potvrdzovací protokol (two-phase commit protocol). V prvej fáze hlási každá dielčia transakcia do miesta vyvolania primárnej transakcie správu, či potvrdzuje všetky lokálne zmeny, ktoré mala uskutočniť. Po obdržaní všetkých potrebných správ (či po uplynutí nejakého časového intervalu v prípade, že správa neprichádza) pošle koordinátor primárnej transakcie do miest dielčich transakcií správu o globálnom potvrdení či zrušení primárnej transakcie. Do tej doby nemôžu dielčie transakcie uvolniť aktivizované objekty pre spracovanie inými transakciami.
Nie všetky distribuované SRBD pristupujú k problému distribuovaných transakcií, či dokonca distribúcii dát rovnako. Napr. v ORACLE je možné mať v daný čas otvorenú iba jednu databázu, čo eliminuje potrebu distribuovaných transakcií, SYBASE prenechává starosť o dvojfázové potvrdzovanie užívateľovi vďaka existencii špeciálnych príkazov. Distribuované verzie PROGRESSu, INGRESu alebo INFORMIXu majú tento protokol implementovaný.
Veľmi obecnú distribúciu dovoľuje ADABAS. Jeho časť ADANET pracuje pre užívateľa transparentne ako s kópiami súborov vo viacerých uzloch, tak s fragmentamy jedného súboru vo viacerých uzloch a synchronizuje spracovanie transakcií podla hore uvedených princípov. Inde, napr. v PROGRESSu, sa v distribuovanej databáze nepoužívajú kópie relácií.
K distribúcii dát väčšinou nedochádza zhora dole, tj. vyprojektovaním schémy distribúcie a jeho realizácie v sieti. Dnes je častá naopak integrácia už hotových (event. heterogénnych) databáz či aspoň zaistenie vstupu do databáz, ktoré vznikli a sú vykonávané pod inými SRBD. Napr. PROGRESS umožňuje integráciu s databázami v ORACLE, Rdb, RMS, C-ISAM aj., systém "mostov" (bridges) v ADABASu zaisťuje vstup do súborov DL/1, VSAM, TOTAL a SESAM.
<<>>

DBS -jaké jsou a jaké by mohly být

2008-09-24T12:19:00.000-07:00

Computerworld92/15
DBS -jaké jsou a jaké by mohly být:
Zo systémového hľadiska je výhodné chápať niekteré postupnosti operácií nad databázov ako celok. Napr. SPRACOVANIE KNIŽKY došlej do knižnice môže znamenať uskutočnenie jej katalogizácie (vstup dát do relácie BELETRIA) a zahrnutie do prírastku (vstup dát do relácie EXEMPLÁR). Dané akcie tvoria tzv. transakciu (transaction). Transakcie se buď vykonjú celé, alebo sa neuskutočnia vôbec.
Transakcia zároveň slúži ako jednotka zotavenia z chýb (error recovery). Typickou chybou môže byť prerušenie prúdu, zrútenie systému alebo zničenie disku. Ak dôjde k chybe v priebehu spracovania transakcie pred potvrdením, že všetky zmeny databázy, ktoré transakcia má vykonať, sa skutočne premietli do databázy, je nutné uviesť databázu do pôvodného stavu pred začiatkom uskutočnenia transakcie. K tejto (obvykle automatickej) rekonštrukcii slúži špeciálny súbor - denník transakciií (log file) nazývaný taktiež žurnál (journal), kde sú všetky zmeny vykonávané transakciami zaznamenávané. Problémom je implementácia žurnálu, lebo aj ten obecne podlieha chybám.
Vo viacužívateľskom prostredí sa uskutočňuje paralelné spracovanie transakcií nad rovnakou databázou. To je efektivné vtedy, keď sú jednotlivé komponenty DBS dobre využité. Napr. zápis na disk môže prebiehať paralelne s nejakou inou akciou vo vnútornej pameti počítača. Stanovené poradie uskutočňovania akcií viacerých transakcií sa nazýva rozvrh (schedule). Aby bol rozvrh korektný, musí byť srovnateľný s nejakým rozvrhom, kde transakcie sú vykonávané za sebou tak, že ich akcie sa vykonávajú pohromade. Takéto rozvrhy se nazývajú sériové (serial). Rozvrh je potom usporiadateľný (serializable), ak po vykonaní všetkých akcií vedie k rovnakým výsledkom ako nejaký sériový rozvrh.
Zaistiť usporiadateľnosť je možné napr. uzamyknaním a odomyknaním databázových objektov. Uzamknúť (lock) je akcia, kterú vyvolá transakcia na objekte, aby ho uchránila pred prístupom od iných transakcií, odomknutie (unlock) je akcia uvolňujúca objekt pre spracovanie inými transakciami. Objekty uzamknutia môžu byť celé relácie alebo ich n-tice, ale i komponenty n-tic či vetvy B-stromu obsahujúceho indexy.

Základné problémy

2008-09-24T12:18:00.002-07:00

3 Základné problémy

1. Stratený update

2.Problém nepotvrdenej závislosti

Ak 1 transakcia môže meniť záznam, ktorý boluž zmenený inpu trans. ale nebol ešte potvrdený.

3. Nekonzistentná analýza

Locking (uzamykanie)
- ak T potrebuje istotu, že DB záznam, ktorý potrebuje, sa nepredvídateľne nezmení, vyžaduje uzamnuknutie daného záznamu
efekt : vymknutie ostatných transakcií a objekt ostane stabilný pre 1 transakciu
Typy: EXCLUSIVE LOCK (X lock) -čaká sa na uvolnenie záznamu
(lock len pre seba)
SHARED LOCK (S lock) -zdielaný lock
update na recorde - > X
vyber - > S

Interné a externé možnosti DBS

2008-09-24T12:18:00.001-07:00

TRANSAKCIA : postupnosť takých operácií, ktoré transformujú DB z jedného
konzistentného stavu do druhého

LOKÁLNA CHYBA : zasiahne len jednu transakciu, je to chyba v programe
(pretečenie)
GLOBÁLNA CHYBA : chyba systému SOFT CRASH
chyba média HARD CRASH
Transakcia sa vykoná - úplne celá alebo sa nevykoná vôbec - SRBD poskytuje 2
oprácie COMMIT a ROLLBACK
COMMIT - signalizuje úspešne ukončenú transakciu
ROLLBACK - neúspešné ukončenie transakcie (niekde sa stala
chyba, vráti všetky update do pôvodného stavu a
tvári sa, že transakcia neexistovala.
-môžeme ich priamo písať do programu, alebo sa poskytuje automaticky (ORACLE)

Spamätanie sa z chýb

Postup : 1. vytvorí sa UNDO a REDO LIST
UNDO - transakcie, ktoré boli úspešne uložené
REDO LIST - neboli uložené
a) vrátim sa po checkpoint list
b) uložím všetky transakcie po t (T2, T3) {l} ktoré bežali
c) od checkpointu prechádzam ďalej (prechádza logom)
d) ak nájde začiatok transakcie uloží , uloží na undo list
ak nájde úspešný koniec presunie ju na redo list - COMMIT
e) dosiahne koniec logu, vracia sa naspäť a robí ROLLBACK UNDO zoznamu
f) znovu vykoná transakcie, ktoré sú v redo liste

U R zoznam undo redo
T2, T3 l prechádzanie logom
T4 T2 pridávanie T na undo zoznam
T5 T4 presúvame T na redo
späť - rollback na undo zoznam
vpred - redo zoznam
Chyba média : Zo záložnej kópie obnoviť DB podľa logu - previesť transakcie

Interné a externé možnosti DBS

2008-09-24T12:16:00.002-07:00

18. Interné a externé možnosti DBS. Transakčné spracovanie, spamätanie sa z chýb a kontrola konkurenčných transakcií. Tri základné problémy konkurenčných transakcií a ich riešenia. Integrita a ochrana dát.

Prednášky Mgr. M.Mácová:
interné možnosti - poskytuje samotný SRBD
- kontrola recovery (spamätanie sa z chýb)
concurency
security
integrity
-optimalizácia (dotazov), aby bol systém efektívny

externé možnosti - neobsahuje priamo SRBD
- vytváranie aplikácií - nástroje
- pomoc pri spravovaní systému

TRANSAKCIA : logická pracovná jednotka
Príklad: Tovar (č_tovaru, názov, celk_obj_počet)
O_tovar (č_obj, č_o_tovaru, počet_ks)
T: vlož do tabuľky o_tovar číslo objednávky 123, číslo tovaru 5 a počet ks 100
 zložená operácia (INSERT + VALUE)
riešenie : INSERT INTO O_TOVAR
VALUES (123,5,100);
UPDATE TOVAR
SET CELK_OBJ_POČET = CELK_OBJ_POČET + 100
WHERE Č_TOVARU = 5;

Príklad konkrétneho systému založeného na distribuovanej umelej inteligencii

2008-09-24T12:16:00.001-07:00

Príklad konkrétneho systému založeného na distribuovanej umelej inteligencii: NEST (networked expert systems testbed).

Tento systém je experimentálnym prototypom. NEST je tvorený sieťou štyroch expertných systémov. Za pomoci troch funkčných expertných systémov (pre oblasti marketingu, výroby a nákupu) a štvrtého ES slúžiaceho ako koordinátor, systém NEST navrhuje riešenia pre určenie množstva nového produktu, ktoré sa má dostať na trh.

• Koordinačné mechanizmy :
NEST používa modifikáciu tabuľovej architektúry (blackboard architecture. V nej agenty - čiže expertné systémy komunikujú prostredníctvom dvoch prostriedkov, tabule alebo poštovej schránky.

Tabuľa
Tabuľa je komunikačný priestor, ktorý je implementovaný prostredníctvom nasledujúcich troch databáz:
1. Koordinačná databáza - slúži ako poštová schránka pre koordinátora pre koordináciu agentov. Majú k nej prístup všetky lokálne uzly. Polia databázy udávajú, ktorý z uzlov poslal správu, príkaz pre koordinátora a samotný obsah správy.
2. Hodnotová databáza - Slúži ako model sveta v prostredí NEST-u - je to zdieľaný priestor, v ktorom sa ukladajú hodnoty parametrov práve riešeného problému. Záznam obsahuje meno parametra, hodnotu a časovú značku. Zakaždým, keď niektorý z uzlov vypočíta/zistí novú hodnotu pre parameter, upraví jeho hodnotu v hodnotovej databáze. Uzly si kontrolujú aktuálnosť hodnoty parametra podľa hodnoty časovej značky.
3. Statusová databáza - Táto databáza obsahuje údaje o tom, ktorý z uzlov je v danej chvíli zaneprázdnený. Takémuto uzlu nie je zatiaľ prideovaná ďalšia úloha. Databáza obsahuje časové značky začiatku a konca každej úlohy.

Poštová schránka
Je druhým prostriedkom komunikácie medzi uzlami. Každý z uzlov v sieti má databázu, ktorá slúži ako jeho vlastná poštová schránka. Sú do nej ukladané správy od koordinátora. Správa pozostáva z poľa označujúceho typ správy a z poľa obsahujúceho meno parametra. Databáza poštovej schránky je periodicky kontrolovaná za účelom zistenia, či obsahuje nové správy.

Tok informácií a spracovanie znalostí v DIEIS

2008-09-24T12:15:00.002-07:00

Tok informácií a spracovanie znalostí v DIEIS

Spracovanie informácií v tomto DIEIS je zatriedené do dvoch kategórií:
• spracovanie znalostí,
• vytváranie a zhromažďovanie znalostí.
Spracovanie znalostí sa uskutočňuje prostredníctvom agentov spracovania znalostí (Agenty SRBD, Agenty deduktívneho odvodzovania, Agenty induktívneho odvodzovania, Výpočtové agenty) na existujúcej báze znalostí. Ak existujúce znalosti neobsahujú potrebné informácie, koordinátor spustí agenty vytvárania a zhromažďovania znalostí za účelom získania potrebných znalostí z prostredia.
Schéma č.2 zobrazuje možné fázy spracovania znalostí v uvedenom DIEIS (shéma č.1). Akčný mechanizmus (časť užívateľského rozhrania) prijíma dotaz. Dotaz sa podáva ďalej a spracováva prostredníctvom koordinačného mechanizmu (koordinátor). Tento mechanizmus porovná dotaz s údajmi indexu aby zistil, či je možné daný dotaz riešiť použitím znalostí obsiahnutých v existujúcej báze znalostí. Ak sú potrebné znalosti na vyriešenie dotazu prítomné, vyhľadajú sa potrebné agenty spracovania znalostí a spustí sa spracovanie znalosí (informácií). Ak je aktuálny problém doriešený, koordinátor zistí, či behom riešenia nevznikli nejaké podproblémy. Pre každý vzniknutý podproblém sa spustí ďalšia samostatná iterácia, pričom je možné aj paralelné spracovanie podproblémov. Ak sa stane, že v báze znalostí sa nenachádzajú potrebné informácie pre riešenie dotazu, použijú sa na ich získanie agenty vytvárania a zhromažďovania znalostí. Novo získané alebo naučené znalosti sa potom ukladajú do bázy znalostí, pričom sa uskutočňuje aj aktualizácia indexu. Ak aktuálny problém nie je doriešený, koordinátor zistí možnosti použitia ďalších agentov (na základe indexu). Ak také agenty existujú, následne sú im pridelené úlohy na spracovanie. Ak takéto agenty nie sú k dispozícii, koordinátor vyhľadá agenty vytvárania a zhromažďovania znalostí a pridelí im úlohu vytvoriť nové znelosti. Nové znalosti sú pridelené do bázy znalostí a koordinátor sa znova pokúsi problém vyriešiť.

Alokácia fragmentov

2008-09-24T12:15:00.001-07:00

• Schémy učenia sa - Schopnosť učenia sa by mala byť súčasťou procesov riešenia problémov kvôli následnému zlepšeniu stratégií, poznatkov a schopností použitých v procese. Je niekoľko spôsobov, ktorými možno dosiahnuť realizáciu tejto schopnosti. Môže to byť vo forme výmeny dát, prenosu znalostí alebo migráciou heuristík, kde mechanizmy učenia sa sú relatívne jednoduché. Iný spôsob učenia sa možno realizovať rozšírením techník učenia sa vyvinutých pre systémy s jedným agentom (učenie sa založené na vysvetľovaní, učenie sa na príkladoch, induktívne učenie sa a pod.).

Obsah týchto bodov môže byť v systéme implementovaný vo forme systémových metaznalostí .Tieto metaznalosti môžu byť uložené v sieti,cez ktorú agenty komunikujú, a takto priamo ovplyvňovať fungovanie systému. Takéto metaznalosti možno považovať za určitý protokol, ktorý musí každý z agentov dodržiavať. V závislosti od organizácie systému a distribúcie znalostí, metaznalosti môžu byť uložené buď v lokálnych bázach znalostí jednotlivých agentov alebo v nejakom zdieľanom pamäťovom priestore v sieti.

Alokácia fragmentov

2008-09-24T12:14:00.002-07:00

• Distribúcia znalostí - Znalosti využívané skupinou agentov môžu byť distribuované rôznym spôsobom, podobne ako pri distribuovaných databázových systémoch. Kópie rôznych oblastí znalostí sú umiesnené podľa ich využívania jednotlivými agentmi. Táto distribúcia sa pritom môže vyznačovať rôznym stupňom redundancie v bázach znalostí jednotlivých agentov. Jedným extrémom pritom môže byť, že každý z agentov používa úplne identickú bázu znalostí; druhým extrémom je keď každý z agentov využíva úplne odlišnú bázu znalostí, čiže úplné vylúčenie redundancie.
• Organizácia agentov - Môže ísť napríklad o organizáciu s centrálnym koordinátorom, kotrý dáva príkazy ostatným agentom, alebo o hierarchickú organizáciu agentov, ktoré môžu podľa potreby flexibilne vytvárať podskupiny a pod.
• Koordinačné mechanizmy - Pri riešení problémov prostredníctvom viacerých agentov je koordinácia nevyhnutná. Riešenie možných konfliktov, alokácia obmedzených zdrojov, zosúladenie rozličných preferencií a prehľadávanie globálneho priestoru riešenia na základe lokálnych informácií si vyžaduje koordináciu práce jednotlivých agentov. Koordinačné mechanizmy môžu byť založené na celom rade rôznych informácií prechádzajúcich medzi agentmi. Tieto informácie môžu mať formu novovygenerovaných faktov, čiastkových riešení, rôznych ohraničení či preferencií. Pre účely systémov s distribuovanou umelou inteligenciou bolo vyvinutých niekoľko koordinačných mechanizmov. Každý z týchto mechanizmov má svoj vlastný protokol určujúci časovanie aktivít, spúšťanie udalostí, postupnosti krokov a obsah správ v koordinačnom mechanizme.
 Koordinácia korigovaním akcií
 Koordinácia prostredníctvom synchronizácie
 Koordinácia vyjednávaním
 Koordinácia štruktúrovaným skupinovým sprostredkovaním
 Koordinácia výmenou preferencií

Alokácia fragmentov

2008-09-24T12:14:00.001-07:00

Základné pojmy tvoriace teoretický rámec konštrukcie podporných systémov založených na distribuovanej umelej inteligencii sa dajú zhrnúť do niekoľkých bodov:
• Identifikácia cieľov a prideľovanie úloh - Existujú dva odlišné prístupy k riešeniu problémov, ktoré môžu byť aplikované v prostrediach , kde na vyriešení problému spolupracuje viacero agentov.
V druhom prípade sú jednotlivé úlohy zahrnuté v postupe riešenia vopred známe a štruktúrované. Stratégia riešenia sa dá rozčleniť do štyroch krokov: dekompozícia problému, pridelenie úloh, lokálne riešenie úloh (podproblémov) a syntéza čiastkových riešení
1. Zdieľanie úloh
V týchto systémoch si agenti navzájom pomáhajú zdieľaním výpočtovej záťaže celkovej úlohy.Celkový problém je rozložený na niekoľko menších podproblémov. Spolupráca sa dosahuje zdieľaním výpočtovej záťaže celkovej úlohy. Každý podproblém je priradený osobitnému agentovi, ktorý asynchrónne vykoná svoje vlastné funkcie a predloží riešenie synchrónne s ostatnými agentmi elektronickému koordinátorovi.
2. Zdieľanie riešení (výsledkov)
Problém je prezentovaný celej skupine agentov a agenti by mali kolektívne uvažovať o procese, ktorý pozostáva z problémov identifikácie, návrhov riešenia, diskusie, určenia priorít a vytvárania skupinových rozhodnutí Systémy založené na zdieľaní výsledkov sú formou spolupráce, v ktorej si jednotlivé agenty pomáhajú navzájom zdieľaním čiastkových výsledkov. Výpočty uskutočňované určitým agentom sú použité na uspokojovanie informačných potrieb pre podúlohu riešenú iným agentom. Príkladom môže byť úloha, keď výsledky nejakých predpovedí sú odoslielané analytikovi na interpretáciu. Tieto systémy sú najužitočnejšie v tých problémových oblastiach, v ktorých výsledky získané jedným agentom ovplyvňujú alebo ohraničujú výsledky iných agentov.

Alokácia fragmentov

2008-09-24T12:13:00.003-07:00

Exekutívne informačné systémy a exekutívne podporné systémy (rozlišované niektorými autormi aj ako exekutívne informačné systémy prvej resp. druhej generácie) vykonávajú množstvo úloh, z ktorých mnohé si vyžadujú expertízu. Keďže expertné systémy bývajú obmedzené na úzko špecializované oblasti, a vrcholové vedenie (exekutíva) musí riešiť viacero problémov (podproblémov) vyžadujúcich odlišnú expertízu, logickým dôsledkom je návrh takého exekutívneho informačného systému, ktorý na riešenie takýchto úloh využíva súčasne niekoľko expertných systémov a/alebo iných inteligentných agentov špecializovaných na určité oblasti. Spojením týchto úvah s horeuvedenou definíciou distribuovaných systémov na podporu rozhodovania možno potom o takýchto exekutívnych informačných systémoch hovoriť ako o distribuovaných inteligentných exekutívnych informačných systémoch založených na báze distribuovanej umelej inteligencie.
Práca týchto systémov sa zakladá na koncepcii distribuovaného riešenia problémov (Distributed Problem Solving - DPS). Koncepcia znie nasledovne:“Distribuované riešenie problémov je kooperatívne riešenie problémov pomocou decentralizovaných a voľne spájaných znalostných zdrojov (procedúry, množiny pravidiel, atď.) rozmiestnených v niekoľkých odlišných uzloch spracovania.“ Pre systémy založené na tejto koncepcii sa ustálilo niekoľko názvov, ako napríklad kooperatívne znalostné systémy (cooperative knowledge-based systems), systémy skupinového riešenia problémov (group problem solving systems) alebo distribuované inteligentné exekutívne informačné systémy.

Alokácia fragmentov

2008-09-24T12:13:00.001-07:00

Alokácia fragmentov
Pre alokáciu fragmentov na príslušné zdroje platí to isté, čo pre distribuované DBS.
Spôsob alokácie fragmentov záleží na počte a cene aktualizácie, počte, cene a kapacite pamätí. Na základe týchto charakteristík sa vytvára matica, ktorá sa rieši ako dopravná úloha

Distribuovaná umelá inteligencia. Inteligentné exekutívne systémy na báze distribuovanej umelej inteligencie.

Vrcholové (strategické a taktické) rozhodnutia sú veľmi komplexné a preto sú často rozdeľované do podproblémov. Tieto podproblémy sú analyzované expertami, ktorí pracujú individuálne. Iným spôsobom riešenia problémovy vrcholového vedenia môže byť riešenie skupinou expertov pracujúcich na probléme kolektívne. Z tohto rozlišovania vychádzajúc, pokusy o počítačovú podporu rozhodovania spadajú do dvoch oblastí. V prvom prípade je to oblasť distribuovaných systémov na podporu rozhodovania (Distributed Decision Support Systems - DDSS) a v druhom oblasť Systémov na podporu skupinového rozhodovania (Group Decision Support Systems - GDSS). Distribuované systémy na podporu rozhodovania možno od Systémov na podporu skupinového rozhodovania odlíšiť na základe toho, že posledne menované sa zameriavajú hlavne na dosiahnutie konsenzu medzi účastníkmi, z ktorých každý jeden rovnako pozná (mal by poznať) riešený problém, kým distribuované systémy na podporu rozhodovania sa zameriavajú na koordináciu úsilia a zdrojov viacerých odlišných agentov (špecialistov) pri riešení komplexných problémov (situácií), ktoré ani jeden z agentov nie je schopný riešiť samostatne. Tak GDSS ako aj DDSS sú súčasťou širšej oblasti nazývanej Počítačom podporovaná kooperácia (Computer Supported Cooperative Work - CSCW).

Distribuované SPR

2008-09-24T12:12:00.002-07:00

Distribuované SPR
- na princípe distribuovaných DBS
- má distribuovanú databázu
- má distribuované spracovanie dát

Distribuovaný SPR je rozšírením SPR,jeho úlohou je počítačová podpora rozhodovania skupiny ľudí, ktorí sú spoločne zodpovední za prijaté rozhodnutia. Riešenie distribuovaných problémov sa stalo dôležitým v mnohých oblastiach, ako sú : riadenie letovej premávky, rozhodovanie o taktike boja pri vojenských operáciách atď.
Fragmentácia databázy
platí ako pri distribuovaných DBS
Podmienky korektnosti fragmentácie
1. úplnosti = nestráca sa žiadne časť DTB
2. rekonštruovateľnosti = existuje možnosť spätného spojenia čiastkových relácií do globálnej
3. disjunkcie = snaha vyhýbať sa redundancii dát
Druhy
1. horizontálna = selekcia
2. vertikálna = projekcia - platia podmienky (1) ,(2), neplatí (3) nutnosť duplicity pri definovaní primárnych kľúčov
platia podmienky (1), (3), neplatí (2), ak globálna a čiastkové relácie nemajú aspoň časť kľúča zhodnú nie je možné čiastkové relácie spätne spojiť do globálnej relácie.
3. zmiešaná

Potvrdzovanie

2008-09-24T12:12:00.001-07:00

Potvrdzovanie
Pri prenose dát dochádza k chybám ==> príjemca príjme poškodený blok alebo dokonca žiadny blok dát ==> musí existovať spätná väzba, prostredníctvom ktorej sa odosielateľ dozvie, či odoslaná správa bola správne prijatá ==> existuje veľa mechanizmov potvrdzovania , ktoré spätnú väzbu zabezpečujú.
Mechanizmy potvrdzovania sa líšia podľa toho, ako často sa príslušná potvrdzovaná informácia vysiela:
Potvrzovanie po blokoch
Potvrdzovanie po skupinách
Tu budeme predpokladať, že je potvrdzovaný každý prenesený blok dát.
Spôsoby prenosu
Prepojovanie okruhov - existencia dočasných prenosových ciest
Prepojovanie paketov - bloky dát sú postune prenášané medzi susednými uzlovými počítačmi. Každý uzlový počítač najprv prijme celý paket od svojho suseda, potom rozhodne, čo s ním. Ak nie je určený pre neho, vyberie vhodnú ďalšiu cestu a po nej ho odošle svojmu susedovi.
Distribuované SPR
Distribuované riešenie problémov (Distributed Problem Solving)
Distribuované riešenie problémov je kooperatívne riešenie problémov pomocou decentralizovaných a voľne spájaných znalostných zdrojov (procedúry, množiny pravidiel, atď.) rozmiestnených v niekoľkých odlišných uzloch spracovania.

Zmiešaná fragmentácia

2008-09-24T12:11:00.002-07:00

Zmiešaná fragmentácia
najskôr fragmentove vertikálne potom horizontálne
napr. ZAMESTNANEC1(OS_CISLO,MENO,ADRESA)
ZAMESTNANEC2(OS_CISLO,MENO,PLAT)
ZAMESTNANEC2 je ïalej fragmentovaná horizontálne na zamestnancov s platom>10000 a s platom<10000
najskôr fragmentova horizontálne potom vertikálne
Alokácia fragmentov
sledujú sa dve hľadiská:
efektivita pri spracovaní dotazu-
ceny (čas prenosu, čas vyhodnotenia odpovedí, poplatky za komunikáciu) dotazov a aktualizácií musia byť čo najnižšie.
zaistenie vysokej dostupnosti dát
tak, aby v prípade výpadku jedného uzlu mohli ostatné časti DDBS ďalej pracovať (z toho vyplýva nutnosť redundancie dát) ==> (topológia hviezda, redundancia)
Nominálna prenosová rýchlosť N [bit/s]
maximálny možný objem informácií , ktoré je prenosovou cestou možno teoreticky preniesť za jednotku času.
Efektívna prenosová rýchlosť N’ [bit/s]
skutočný objem informácií , ktoré sú prenosovou cestou prenesené za jednotku času.

Horizontálna fragmentácia

2008-09-24T12:11:00.001-07:00

Horizontálna fragmentácia
Rozdelenie globálnej relácie R na viac čiastkových relácií R1, R2, ... Rp tak , že R možno získať ako zjednotenie čiastkových relácií, tj.
R:= U Rj, j=1,...,p.
Horizontálnu fragmentáciu relácie je možné uskutočniť selekciou (pomocou príkazu SELECT)
napr. Rozdelenie globálnej relácie DODÁVATELIA pod¾a miest:
DODÁVATEL1:=DODÁVATEL(MESTO=‘Hamburg’) ...atï
Každá n-tica globálnej relácie je jednoznačne priradená k jednej čiastkovej relácii
Odvodená horizontálna fragmentácia
Informácie o horizontálnej fragmentácii nie sú získané len z globálnej relácie, ale musia sa vyhľadať aj cez iné relácie.
napr. Rozdelenie globálnej relácie SÚÈIASTKA pod¾a toho z ktorého mesta je jej dodávate¾.
SÚCIASTKA1:= SÚCIASTKA<*DODÁVATEL(MESTO=‘Hamburg’)> ...atï...
Vertikálna fragmentácia
Jednotlivé čiastkové relácie sú definované ako projekcie globálnej relácie. tzn každá čiastková relácia obsahuje niektoré altibúty globálnej relácie. Mala by byť zabezpečená bezstratovosť (postačujúcou nie nutnou podmienkou bezstratovosti je, že v každej čiastkovej relácii je obsiahnutá aspoň časť (ľubovolného)

kľúča globálnej relácie)

napr. globálna relácia ZAMESTNANEC s atribútmi OS_CISLO,MENO,PLAT,
ADRESA je rozdelená na èiastkové relácie
ZAMESTNANEC1(OS_CISLO,MENO,ADRESA)
ZAMESTNANEC2(OS_CISLO,MENO,PLAT)

Distribuované podporné manažérske podporné systémy

2008-09-24T12:10:00.002-07:00

Otázka č.17: Distribuované podporné manažérske podporné systémy. Súvis problematiky DDBS, distribuovaných SPR a distribuovanej UI. Inteligentné EIS na báze distribuovanej UI
Distribuované DBS
Distribúcia globálnych relácií
v dvoch úrovniach:
1. fragmentácia - rozloženie globálnej relácie na dielčie
2. alokácia - určenie miesta uloženia čiastkových relácií

Fragmentácia

Pre rozdelenie globálnych relácií prichádzajú do úvahy nasledujúce možnosti:
• nefragmentované uloženie (triviálny prípad)
• horizontálne fragmentované uloženie
• vertikálne fragmentované uloženie
• Kombinácia predošlých metód

Podľa definície fragmentácie R1, R2, ... Rn, jednej globálnej relácie R musia byť v princípe dané dva možné smery zobrazenia:
1. R-> R1, R2, ... Rn
2 R1, R2, ... Rn -> R

Prvý smer budeme označovať ako rozdeľovanie relácií. Druhý smer skladanie relácií.

HYPERTEXT

2008-09-24T12:10:00.001-07:00

HYPERTEXT
Tento termín zaviedol Ted Nelson a sám ho charakterizuje takto:
Hypertext je nelineárny text v elektronickej podobe a skladá sa z
a, textových jednotiek (blokov)
b, odkazov (links) v rámci týchto textových jednotiek (blokov) ako aj medzi nimi samotnými
Z užívateľského hľadiska ide o prezentáciu súvislého textu na obrazovke. Ak si užívateľ želá viac informácií o určitom konkrétnom bode v texte (väčšinou nejakým spôsobom zvýraznenom), zvolí si (myšou alebo klávesnicou) konkrétne slovo v texte a vyvolá takto text, ktorý je priamo viazaný s týmto slovom. Táto činnosť je všeobecne označovaná pojmom browsing. Odkazy v texte na iné dokumenty alebo iné časti dokumentu sa nazývajú hyperlinks.

DEDUKTÍVNE DATABÁZY
Pri všetkej snahe sa mi podarilo z internetu vyhrabať asi len toľkoto:
Deduktívny databázový systém je DBS pozostávajúci z:

a, extenzionálnej databázy - množstva faktov
b, množstva pravidiel

Okamžite na to bol ako príklad deduktívnej databázy uvedený DATALOG. Avšak všimnite si novú štátnicovú otázku č.19, ktorá sa celá venuje deduktívnym databázam a Datalogu. Keďže kolega, ktorý ju vypracoval, mal k tomu potrebnú literatúru, pozrite si to v jeho otázke.

MULTIMEDIÁLNE DATABÁZY

2008-09-24T12:09:00.003-07:00

MULTIMEDIÁLNE DATABÁZY
Súčasný trend nepredstavuje iba vzájomné spájanie jednotlivých databázových systémov rozmiestnených na rôznych počítačoch, ale aj spájanie a spoločný prístup do informačných systémov, ktoré doteraz boli spracovávané mimo oblasť výpočtovej techniky, avšak postupným vývojom dospeli k digitalizácii. Ide hlavne o systémy pracujúce zo zvukovými alebo obrazovými dátami, ktoré sa integrujú s klasickými textovými databázami.
Systémy, ktoré umožňujú správu, manipuláciu a riadenie toku takýchto, z hľadiska formy nehomogénnych informácií (uložených na rôznych médiách), dostali názov multimediálne databázy. (MDBS)
Takéto MDBS si vyžadujú špeciálny hardvér, zabezpečujúci vstup a výstup takýchto dát a tiež špeciálny softvér, ktorý umožňuje takéto dáta spracovávať.
Možnosti využitia MDBS sú veľmi široké: Názorné výukové systémy, komerčné databázy (napr. databázy realitných kancelárií) alebo aplikácie v kriminalistike (digitalizácia a uchovávanie odtlačkov prstov, analýza reči atď...)
Ak by ste chceli múdru definíciu multimediálnej databázy, tak tu je jedna od Ing. Jelínka, CSc:
Multimediálny systém definuje ako: Počítačový systém, tvorený súborom softwarových a hardwarových prostriedkov, schopných integrovane spracovávať, riadiť, vytvárať, editovať, manipulovať, ukladať a interaktívne prezentovať nezávislé zdroje informácií z niekoľkých časovo závislých a nezávislých pamäťových médií.
Základný prvok, s ktorým pracuje multimediálny systém nazýva multimediálny element. (ME) Je to jednotka informácie, charakterizovaná typickým zmyslovým vnemom. (zvukový ME, obrazový ME atď...)
Multimediálna databáza je súhrn všetkých multimediálnych elementov, ktoré má tvorca a užívateľ k dispozícii v určitom čase.

Spájanie príbuzných dát

2008-09-24T12:09:00.001-07:00

1. Spájanie príbuzných dát
ODBS umožňuje prirodzenejšiu reprezentáciu dát (vektory pri grafickej dokumentácii, matice pri riadiacich systémoch robotov atď...) Dáta, ktoré navzájom súvisia v realite, sa uchovávajú „blízko seba“ aj na externých pamätiach.
ODBS automaticky priraďujú objektom identifikátory a umožňujú tak odkazovanie medzi objektami pomocou referenčných atribútov, mnohé dokonca ponúkajú programátorovi možnosť ovplyvňovať umiestňovanie objektov v externej pamäti a optimalizovať tak výkon aplikácie.

2. Spájanie dát s funkciami
Tradičné objektovo - orientované črty, známe z OO jazykov. Používateľsky definované typy, dedenie, polymorfizmus, atď...

3. Spájanie databázového a programovacieho jazyka
ODBS ponúkajú nielen dotazovací ale aj výpočtovo úplný programovací jazyk. Ponúkajú dokonca jednotné databázové a programovacie prostredie, čím ušetria programátora od transformácie dát a riadenia výpočtu medzi dvoma odlišnými prostrediami.

ODBS vznikli historicky dvojakým spôsobom:

1. Pridávaním databázových čŕt do OO jazykov.
2. Rozšírením relačných DBS o OO črty.
Spočiatku vznikali živelne bez existencie prijatého štandardu a preto napriek určítým úspechom nesplnili očakávania. Veľký kvalitatívny posun vo vývoji DB systémov sa však očakáva od druhej generácie ODBS, ktoré by mali spĺňať prijaté štandardy ANSI-SQL3 a ODMG-93

Trendy v oblasti DB technológií

2008-09-24T12:08:00.000-07:00

16. Trendy v oblasti DB technológií - hypertext, multimediálne
DBS, objektovo - orientované DBS a deduktívne DBS.

Databázové systémy prešli vo svojom vývoji tromi generáciami a vstupujú do štvrtej

1. Systémy súborov
2. Hierarchické a sieťové databázy
3. Relačné databázy
4. Objektovo - orientované databázy - najnovší trend
(o prvých troch generáciách pravdepodobne v iných štátnicových otázkach)

OBJEKTOVO - ORIENTOVANÉ DBS

Relačné databázy boli vhodné pre „agendové“ databázové aplikácie (bankové, účtovnícke, skladové hosp. a pod.) charakteristické hlavne:
a, relatívne jednoduchou štruktúrou dát (avšak s potenciálne vysokým množstvom dát) a jednoduchými algoritmami.
b, centralizovanou databázou
Objavili sa však požiadavky na uplatnenie DB systémov aj v iných (nových) oblastiach ako napr. navrhovanie rôznych artefaktov (strojárenské komponenty, elektronické obvody...), riadenie výroby, spracovanie dokumentov (hypertexty), softvérové inžinierstvo (CASE) vedecké databázy atď.
Tieto typy databázových aplikácií charakterizuje hlavne:

a, zložitá štruktúra dát a komplikované algoritmy
b, časté použitie siete výkonných počítačov a distribuovaných databáz

Objektovo orientované DBS (ODBS) priniesli oproti relačným DBS bohatšie dátové a procedurálne modelovanie. Prejavuje sa najmä nasledovnými charakteristikami:

1. Spájanie príbuzných dát
2. Spájanie dát s funkciami
3. Spájanie databázového a programovacieho jazyka

Autentizácia

2008-09-24T12:07:00.000-07:00

Autentizácia - overovanie identity užívateľa.
• heslo
• otlačok prsta
• geometria ruky
• sietnica alebo dúhovka

Infiltrácie
• počítačové
• vírusy, replikátory, červy, trójske kone, chameleóny, sw.bomby, míny ...
• ľudské
• hacker, prienikar, zlodej, pirát, akvizitor, distributor, modifikátor
• kombinované

Ochrana dát v sieti:
• kódovanie
• komprimácia dát
• šifrovanie dát
Z týchto je vlastne ochrana iba šifrovanie, pretože kódovanie je iba spôsob reprezentácie údajov a komprimácia je spôsob uloženia dát.
Šifry:
• symetrické
• asymetrické
• pravdepodobnotné
• blokové
• prúdové

Analýza rizik

2008-09-24T12:05:00.002-07:00

Analýza rizik

Špecifikácia a popis systému
Bezpečnostný zámer
Požiadavky a prostredie
Analýza problému
Aktíva, slabiny, hrozby
Identifikácia rizík
Návrh protiopatrení
Posúdenie vhodnosti
Protokol z analýzy rizík
Bezpečnostný projekt
Bezpečnostný podsystém
Periodizácia ďaľšieho hodnotenia

Paradoxy:
• čím sú kvalitnejšie opatrenia v oblasti počítačovej bezpečnosti, tým zbytočnejšia sa zdá byť investícia na ne vyložená
• pri narušení IS je najviac napádaný ten, kto sa o bezpečnosť najviac pričinil

Existujú medzinárodné štandardy beypečnosti informačných systémov.

Bezpečnostná politika

2008-09-24T12:05:00.001-07:00

Bezpečnostná politika:
Súhrn pravidiel, zbierka detailných špecializácii čo chrániť, proti komu a čomu, akými prostriedkami, ktoré sú aplikovateľné na ochranu špecifických dát, identifikácia zodpovednosti a časovej následnosti.

Plánovanie bezpečnosti.
Plánovanie potrieb bezpečnosti informácii
• dôvernosť
• integrita
• dostupnosť
• autentičnosť
• použiteľnosť
• zodpovednosť

Prevenčné opatrenia - pred narušením
Detekčné opatrenia - pri a po vzniku narušenia
Eliminačné opatrenia - po vzniku narušenia

Vrstvy ochrany:
• fyzická ochrana
• logická ochrana
• organizačné opatrenia

Odhadovanie rizík:
• identifikácia aktív
• identifikácia hrozieb
• kalkulácie rizík

Analýza nákladov
Vytvorenie politiky reflektujúcej potreby
Implementácia
Audit a sprievodné odozvy

Ochrana dát je trvalá úloha

2008-09-24T12:04:00.002-07:00

Ochrana dát je trvalá úloha a zabezpečuje sa vo všetkých štádiách, tzn. Od predprojektovej prípravy, projektovania, zavádzania do prevádzky až po štádium údržby, vývoja.

Neúmyselné poškodenie:
1. Vonkajšie
• prírodné vplyvy, prach, blesk, povodeň
• následky ľudskej činnosti - laser, radar
• otrasy budov, požiar
• havária vodovodnej alebo kanalizačnej siete v okolí alebo priamo
2. Vnútorné
• zlyhanie človeka - omyl, chyba
• nesprávna organizácia a kontrola práce
• zlyhanie techniky
• porušená funkcia programu

Úmyselné poškodenie:
• úmyselné zneužitie - odcudzenie dát, odpočúvanie
• úmyselné poškodenie alebo zničenie
• zneužitie v dôsledku nedbanlivosti

Prevádzková ochrana

2008-09-24T12:04:00.001-07:00

Prevádzková ochrana:
Prostriedky fyzickej ochrany:
1. Kontrola prístupu do miestnosti
2. Ochrana technických prostriedkov
3. Organizačné pravidlá
4. Ochrana proti pohromám
Zabezpečenie privátnosti informácii:
1. Neprerušiteľný zdroj napätia
2. Zrkadlenie diskov - informácie z jedného disku na dva
3. Zdvojovanie diskov - každý disk má svoj vlastný zdroj
4. Elektronický podpis a razítko
5. Tabuľky uložené na viacerých miestach na disku

Komplexná ochrana dát zahŕňa súbor všetkých opatrení, ktoré zabezpečujú kvlitu informácii poskytovaných používateľovi a tiež informácii, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie správnej prevádzky.
Cieľom ochrany dát je ochrana dát všetkými dostupnými ochrannými opatreniami a prostriedkami pred možnosťou narušenia alebo straty.

Ochrana dát má dve základné funkcie:
1. Ochrana dát pred zničením alebo poškodením
2. Ochrana dát proti zneužitiu

Ochrana IS

2008-09-24T12:03:00.002-07:00

Kryptografia sa zaoberá prevodom zrozumiteľného textu do zašifrovaného textu, t.j. takého textu, ktorý nie je bežnému užívateľovi čitateľný.
Kódovacia transformácia - transformácia zrozumiteľného textu do zašifrovaného
Dekódovacia transformácia - transformácia zašifrovaného textu do zrozumiteľmného textu.
Pokiaľ v kódovacej a dekódovacej transformácii používame rovnaký kľúč, hovoríme o symetrickom šifrovaní - utajený kľúč.
Pokiaľ používame rôzne kľúče - asymetrické šifrovanie - šifrovanie s verejnými kľúčmi.
Kľúč kódovania možno zverejniť, zatiaľ čo kľúč dekódovania je známy len jeho užívateľovi. V tejto situácii možno zabezpečiť bezpečný prenos informácii k vlastníkovi dekódovacieho kľúča od kohokoľvek, kto pozná verejný kľúč.
Overenie pravosti užívateľa - zabezpečenie proti tomu, aby sa užívatelia vydávali za niekoho iného.
Najčastejšie sa používajú heslá príp. s kombináciou s identifikačným číslom užívateľa. Tieto údaje vkladá užívateľ do systému pri prihlasovaní. Doporučuje sa tieto heslá často meniť. S heslom je spojené aj vymedzenie prístupu daného užívateľa k funkciám systému.

Ochrana IS

2008-09-24T12:03:00.001-07:00

15. Ochrana IS - bezpečnostná politika, klasifikácia bezpečnosti, špecifiká bezpečnosti a ochrany dát v sieti, ochrana dát v DB systémoch.

Ochranou rozumieme komlex organizačných, programových, technických a sociálno - personálnych opatrení spojených s minimalizáciou možných strát vzniknutých podniku v dôsledku poškodenia, zničenia, či zneužitia informácii. Ochrana sa vzťahuje nielen na dáta, ale aj na programy, pretože ich poškodenie vedie tiežk nesprávnej funkcii systému. Preto je treba sa venovať problematike ochrany po celú dobu životného cyklu, tak v projektovej príprave, ako aj pri projektovaní a programovaní, a samozrejme aj po celú dobu používania IS. Ochranné opatrenia prinášajú zvýšenie obstarávacích nákladov a prevádzkových nákladov. Preto treba venovať 10 až 20% z celkových nákladov na zabezpečenie ochrany.
Ochrana je široký súbor aktivít, ktorých cieľom je zamedziť poškodenie prostriedkov, ako aj neoprávnenému prístupu k informáciam, ich zneužitiu. Ochranné opatrenia by mali nielen ochrániť systém pred chybami, ale by mali odhadovať vzniknuté chyby a pokiaľ možno aj opravovať tieto chyby alebo dôsledky. Veľmi významným preventívnym opatrením je trvalá výchova všetkých pracovníkov. K programovo technickým opatreniam patrí dodržiavanie jednotnej programovej a projektovej metodiky rešpektujúcej zásady štrukturovanosti a transparentnosti programov, vrátane ich dokumentácie udržovanej v aktuálnom stave. Patria sem aj protivírusové ochrany, dôsledné využívanie legálneho softvéru, pravidelné antivírové kontroly a minimalizácia práce s disketami. K organizačne personálnym opatreniam patrí predovšetkým presné a jasné vymedzenie funkcie a kompetencie.
Ochranný systém - súbor prostriedkov, ktorého cieľom je zabezpečiť ochranu počítačového systému.
Čítaniu informácii možno zabrániť kryptografiou.

Základné komponenty objektovo orientovanej metodiky

2008-09-24T12:02:00.000-07:00

Základné komponenty objektovo orientovanej metodiky :
Objekty sú základnými entitami objektovo orientovaného systému. Objekt ale nie je len kolekciou dát. S každým objektom je spojená množina funkcií a procedúr, ktoré definujú zmysluplné operácie na tomto objekte. Objekt poskytuje služby klientovi. Klientom môže byť program, alebo užívateľ.
Trieda je množina užívateľom definovaného typu objektov. Implementačné detaily triedy sú internou záležitosťou triedy.
Dedenie (inheritance) je vzťah medzi triedami, ktorý umožňuje, aby definícia alebo implementácia jednej triedy bola založená na definícii, alebo implementácii iných existujúcich tried. Je to koncept, ktorý umožňuje vytvárať softwarové systémy zo znovapoužiteľných častí namiesto kódovania každého systému od nuly. Dedenie minimalizuje množstvo nového kódu pri dopĺňaní nových vlastností. Dedenie spolu s polymorfizmom a dynamickým viazaním minimalizuje množstvo kódu, ktoré treba zmeniť, keď sa systém rozširuje. Ak sa softwarový systém vyvíja postupom: objektovo orientovaná analýza, objektovo orientované navrhovanie, objektovo orientované programovanie (v OO jazyku), potom objekty a klasifikácie identifikované v priebehu analýzy sa zachovajú a obohatia v priebehu navrhovania a sú priamo implementované v kóde.
Polymorfizmus všeobecne znamená schopnosť vziať na seba viac ako jednu formu. V objektovo orientovaných jazykoch je polymorfická referencia taká, ktorá sa v priebehu času môže vzťahovať na prípady viac ako jednej triedy. Existuje dynamický a statický typ polymorfickej referencie. Dynamický typ polymorfickej referencie sa môže meniť od prípadu k prípadu počas vykonania programu. Statický typ je determinovaný deklaráciou entity v texte programu.
Dynamické viazanie sa vzťahuje na väzbu volacej procedúry a kódu, ktorý sa má vykonať ako odpoveď na volanie. Dynamické viazanie znamená, že kód spojený s danou procedúrou volania nie je známy až do momentu volania v čase vykonania programu..
Príklady CASE s objektovo orientovaným prístupom: OOSD (Object Oriented Structure Design), Software Through Pictures, Rational Rose, Ptech.

Objektovo orientovaný prístup

2008-09-24T12:01:00.004-07:00

• Objektovo orientovaný prístup
V niekoľkých posledných rokoch sa začína presadzovať nový smer, objektovo orientovaná analýza a navrhovanie. Podstata objektovo orientovanej metodiky sa obvykle vysvetľuje v porovnaní so štruktúrovanou metodikou. Štruktúrovaná metodika dekomponuje požadované funkcie systému na funkce nižšej a nižšej úrovne. Pritom každá funkcia môže pracovať s rôznymi dátami. V objektovo orientovanom prístupe dekompozícia systému predstavuje dekompozíciu objektov. Pritom objekt predstavuje nielen dáta, ale aj funkcie, ktoré sú s príslušnými dátami spojené. Funkcie sa zoskupujú okolo dát , s ktorými pracujú, takže funkcie, ktoré treba vykonať v určitom poradí sa môžu nachádzať v rôznych objektoch. Objektovo orientovaný prístup vidí teda informačný systém ako súhrn objektov, ktoré sa nachádzajú v tzv. problémovom priestore. Analýza a návrh systému na vysokej úrovni sa uskutočňujú nielen v pojmoch týchto objektov, ale aj v pojmoch služieb, ktoré si tieto objekty vzájomne poskytujú. Objekty spolupracujú medzi sebou prostredníctvom „správ“, ktoré poskytujú informácie, vyzývajú objekty inplamentovať určitú procedúru a pod.
Podrobný návrh vrátane implementácie procedúr a špecifikácie štruktúry dát sa odsúva na neskoršie etapy procesu vývoja systému. Preto systém založený na reprezentácii objektov môže zostať pružnejší a zmeny na implementačnej úrovni sa dajú ľahšie uskutočniť bez požiadaviek na zmeny vo vlastnom návrhu systému.
Hoci veľká časť objektovo orientovaného navrhovania a programovania sa uskutočňuje postupom zdola nahor, môžu sa v rámci individuálnych programových modulov, ktoré reprezentujú triedy objektov, dobre uplatniť aj prostriedky pre funkčnú dekompozíciu zhora nadol, menovite diagramy tokov dát. Keďže jedným z cieľov objektovo orientovanej implementácie je vytváranie všeobecných tried objektov, ktoré možno uložiť v knižnici programov pre opakované použitie, môže viesť súčasné uplatnenie prístupov zdola nahor a zhora nadol k vytvoreniu veľmi robustných systémov. Jedna z najdôležitejších otázok týkajúcich sa zavádzania objektovo orientovaných metodík do komerčného prostredia je možnosť ich kombinovania s technikami štruktúrovanej metodiky.

Procesne orientovaný prístup

2008-09-24T12:01:00.003-07:00

• Procesne orientovaný prístup
Základom filozofie procesne orientovaného prístupu je účelovosť IS. Pri tvorbe IS sa kladú otázky jako: aký problém sa má riešiť, čo má systém robiť, aká bude jeho funkcia. Ak ide o zložitejší systém, pôjde o komplex funkcií. Riešenie si potom vyžiada postupnú dekompozíciu problému na čiastkové funkcie, činnosti a procesy, označovanú jako funkčná dekompozícia (táto sa deje prístupom zhora nadol, top- down) . Konečný vyprojektovaný systém predstavuje potom množinu procedúr, ktoré operujú s dátami. Najvýznamnejším predstaviteľom procesne orientovaného prístupu, resp. funkčnej dekompozície sú metódy štruktúrovanej analýzy a štruktúrovaného navrhovania. Tieto využívajú najmä diagramy tokov dát (data flow diagrams), Yourdonove štruktúrne diagramy a diagramy prechodu stavov (state transitions diagrams). Využívajú ďalej slovníky dát a štruktúrovaný jazyk. Za nevýhodu procesnej orientácie sa najčastejšie označuje zviazanosť navrhnutého systému s konkrétnymi funkciami, čo znižuje prispôsobiteľnosť systému vývojovým zmenám a skutočnosť, že nekladie dostatočný dôraz na štrukturalizáciu a riadenie dát.
V súčasnosti sa procesne a dátovo orientovaný prístup nestavajú do ostrého protikladu. Prax si vyžiadala kooperáciu oboch prístupov, čo znamená presúvanie ťažiska na procesne, alebo dátovo orientovaný prístup podľa charakteristiky aplikačnej úlohy.

Podporované metódy tvorby IS

2008-09-24T12:01:00.001-07:00

Podporované metódy tvorby IS
Spracovanie dát v sebe zahŕňa dve podstatné zložky: dáta, ktoré sú predmetom spracovania a procesy, ktoré transformujú vstupujúce dáta na výsledné informácie. Vznikli preto aj dva možné prístupy k analýze a navrhovaniu IS: dátovo orientovaný prístup a procesne orientovaný prístup. V posledných rokoch sa však začína presadzovať nový smer, objektovo orientovaná analýza a navrhovanie.
• Dátovo orientovaný prístup
Dátovo orientovaný prístup chápe IS ako obraz, model reálneho objektového systému. Riešenie IS organizácie potom predstavuje modelovanie, štrukturovanie dát používaných v organizácii. Podľa filozofie dátovo orientovaného prístupu sú dáta základnými stavebnými blokmi systému. Vychádza z hypotézy: ak vieme klasifikovať a identifikovať dátové prvky (entity a atribúty), ktoré existujú v určitej situácii, potom sme identifikovali pravú povahu systému. Analýza dát nie je orientovaná na riešenie vlastného problému. Usiluje sa definovať základ systému v termínoch dát a ich relácií a na tento účel používa logický model dát. Hoci je analýza dát mohutným prostriedkom, ktorý pomáha objasňovaniu, porozumeniu a komunikácii, jej nevýhodou je, že neposkytuje nevyhnutne riešenie problémov. Dátovo orientovaný prístup využíva predovšetkým poznatky metódy entitno-relačného modelovania. Existuje metóda zoskupovania entít (entity clustering), ktorá umožňuje vyjadriť hierarchiu postupne detailizovaných diagramov entít a ich vzťahov. Na dynamizáciu statickej reprezentácie dát sa používa modelovanie života entity (entity life modeling), skúma sa, ako sú jednotlivé entity ovplyvňované udalosťami, s akými možnými dôsledkami a aké spracovanie dát z toho vyplýva. Na analýzu dát sa využívajú slovníky dát.

Prostriedky CASE

2008-09-24T12:00:00.002-07:00

Prostriedky CASE obvykle podporujú určitú konkrétnu metodiku väčšinou štruktúrovanú analýzu a štruktúrované navrhovanie a objektovo orientovaný prístup k analýze a k navrhovaniu. Niektorí producenti CASE najmä tí s dlhodobejšou tradíciou uvádzajú vlastnú odvodenú metodiku.
Prostriedky CASE pre implementáciu IS
Prostriedkami pre túto fázu sú najmä:
• generátory kódu, ktoré vytvárajú z programových špecifikácií programy v štandardnom jazyku,
• editory všeobecne používané aj mimo technológiu CASE,
• knižnice podprogramov, do ktorých sa zaraďujú aj opakovane využiteľné časti vyvíjaných projektov,
• generátory testovacích dát, ktoré vytvárajú úplnú sadu údajov pre testovanie všetkých modulov a ich interakcie,
• prostriedky na odlaďovanie kódu, ukazujú dáta v priebehu vykonávania programu a chyby v očakávaných výsledkoch.

Prostriedky CASE

2008-09-24T12:00:00.001-07:00

Prostriedky CASE pre strategické plánovanie
Zahrňujú prostriedky na zachytenie a analýzu cieľov, priorít a obmedzení IS organizácie jako aj prostriedky na tvorbu organizačných a informačných modelov podniku na najvyššej úrovni abstrakcie. Výsledkom je návrh architektúry IS a plán jeho realizácie, vrátane alokácie zdrojov a časového programu. Vytváranie stratégie je proces, ktorý sa ťažko automatizuje. Preto je v tejto oblasti k dispozícii zatiaľ menej prostriedkov.
Prostriedky CASE pre analýzu a návrh IS
V súčasnosti technológia CASE znamená najväčší prínos práve pre túto fázu životného cyklu, najmä z týchto dôvodov:
• analýza a logický návrh sú rozhodujúce etapy pre kvalitu systému, chyby urobené v tejto etape sa veľmi ťažko odstraňujú v ďalších etapách,
• sú to činnosti, v ktorých sa bez počítačovej podpory nedarilo presadzovať formálne postupy odporúčané jednotlivými metodikami.
CASE odstránili značnú prácnosť a obtiažnosť manipulácie s ručne vytváranými grafickými znázorneniami a textovými opismi navrhovaných systémov. Potrebné diagramové techniky sú teraz k dispozícií priamo v osobnom počítači a možno s ním flexibilne narábať. Vytvorené modely a ich opisy sa ukladajú do slovníkov (repository, encyklopédia), ktoré vytvárajú základňu pre kontrolu väzieb projektovaného systému. Súbory analytických programov upozorňujú projektanta na chýbajúce a duplicitné väzby, na porušenie metodických pravidiel a umožňujú priebežne kontrolovať plnenie stanovených požiadaviek na systém. Po ukončení práce je v slovníku uložená celá dokumentácia projektu vrátane programových špecifikácii a návrhu štruktúr dát, ktoré sú výstupom pre ďalšiu fázu projektovania.

Klasifikácia CASE

2008-09-24T11:59:00.002-07:00

Klasifikácia CASE.
Najčastejšie sa používa členenie podľa podpory životného cyklu na tzv. vyššie (upper), stredné (middle) a nižšie (lower) prostriedky CASE.
• Vyššie prostriedky sa týkajú celkového plánovania IS v organizácii a slúžia k transformácii strategických plánov organizácie do architektúry IS, vytvorenej z dát, aplikácií a rozmiestnenia hardware.
• Stredné prostriedky slúžia na podporu analýzy a vytvorenia logického návrhu systému. Súčasťou týchto prostriedkov sú rôzne diagramové techniky, slovníky dát, prostriedky pre navrhovanie obrazovky a tlačených výstupov, analytické tabuľky a správy.
• Nižšie prostriedky CASE umožňujú automatizáciu fyzického návrhu a implementačné činnosti. Vykonávajú generovanie kódu a testovanie programov.
Pokiaľ súbor prostriedkov CASE zahrňuje všetky tri úrovne t.j. celý životný cyklus, označuje sa produkt ako integrovaný CASE.
K uvedeným trom úrovniam pristupujú prostriedky tzv. reverzného inžinierstva umožňujúce spätne z existujúcich programov a báz dát odvodiť logický model systému, ktorý potom možno prepracovať a znovu implementovať.
Ďalšou súčasťou CASE sa stávajú prostriedky na riadenie projektu t.j. pre tvorbu plánov a harmonogramov projektu, rozloženie projektu na úlohy, vyhotovenie správ o postupe prác a pod.

CASE je technológia automatizovanej tvorby informačného systému

2008-09-24T11:59:00.001-07:00

CASE je technológia automatizovanej tvorby informačného systému. Predstavuje súbor programov, ktorý je obvykle zviazaný s určitou metodikou analýzy a projektovania informačného systému. Podporuje všetky prípadne iba niektoré časti životného cyklu informačného systému, počnúc od plánovania, cez systémovú analýzu, vypracovanie projektu, jeho implementáciu až po jeho údržbu.
Iná definícia považuje CASE za súbor nástrojov a metód podporujúcich inžiniersky prístup k vývoju software na všetkých stupňoch procesu. Pod inžinierskym prístupom sa rozumie dobre definovaná, koordinovaná a opakovateľná činnosť so všeobecne prijatými prostriedkami znázorňovania, pravidlami navrhovania a štandardmi kvality.
CASE umožňuje predovšetkým:
• zabezpečiť kontrolu väzieb medzi jednotlivými časťami projektu, čím sa zvýši kvalita projektovaného systému a uľahčí jeho údržba a ďalší rozvoj po jeho implementácii,
• skvalitniť a uľahčiť tvorbu dokumentácie,
• zlepšiť komunikáciu medzi užívateľom a riešiteľom systému,
• zefektívniť a skrátiť proces projektovania automatizáciou rutinných činností,
• zlepšiť koordináciu projekčných prác, najmä pri veľkých projektoch.
Tvorba informačného systému s využitím CASE nie je výlučne technický proces, uskutočňujú ho ľudia. Ich tvorivé myslenie nemožno nahradiť, preto je CASE stále iba podporným prostriedkom.

Systémy CASE-charakteristika, klasifikácia a podporované metódy

2008-09-24T11:58:00.002-07:00

9. Systémy CASE-charakteristika, klasifikácia a podporované metódy
Myšlienka využiť výpočtovú techniku v procese projektovania informačného systému a postupne dosiahnuť vysoký stupeň jeho automatizácie vznikla už v počiatočných obdobiach vytvárania AIS na prelome 6O. a 7O. rokov. Existujúce poznatky a úroveň výpočtovej techniky toho obdobia neumožňovali však realizáciu ambicióznych cieľov v plnom rozsahu. V projektovaní informačných systémov sa automatizáciu podarilo využiť iba na dokumentovanie a analýzu požiadaviek na projektovaný systém.
Na to, aby bolo možné uskutočniť efektívne počítačom podporovanú tvorbu softwarových systémov bolo potrebné dosiahnuť pokrok vo viacerých oblastiach:
1. Prepracovanie metodík tvorby software do takej miery, aby sa poznali jednotlivé činnosti (úlohy), ktoré treba v procese tvorby systému vykonať .
2. Vývoj databázových systémov, z ktorým je spojený vznik slovníkov dát a encyklopédií, umožňujúcich uchovanie a kontrolu konzistencie automatizovane vytváraných špecifikácii projektovaného systému.
3. Softwarové inžinierstvo, ktoré prispelo k lepšej organizácií procesu programovania, vytvorilo generátory programov a vyššie typy jazykov.
4. Osobné počítače a lokálne siete - dostali automatizačné prostriedky na stôl programátorov a projektantov.
Spoločné pôsobenie všetkých uvedených predpokladov umožnilo vznik technológie CASE (Computer Aided Software Engineering resp. Computer Aided System Engineering).

Systémy CASE

2008-09-24T11:58:00.001-07:00

Systémy CASE

Systémy CASE sú moderné nástroje uľahčujúce a zrýchľujúce prácu projektantov a programátorov. Systémy CASE teda automatizujú úlohy jednej, alebo viacerých fáz životného cyklu AIS a SP a podporujú určité metodológie a metódy tvorby AIS a SP (softwarové produkty). CASE automatizujú len rutinnú projektantskú a programátorskú prácu. Užívateľmi systémov CASE sú profesionálny projektanti, ktorí používajú CASE jako svoje pracovné nástroje. Produktom systémov CASE sú dokumentácie analýzy a návrhy AIS a SP, jako aj programy v zdrojovom kóde.

Výhody systémov CASE:
- zjednodušujú a urýchľujú proces vytvárania AIS a SP
- znižujú náklady na tvorbu AIS a SP
- formalizujú a štandardizujú proces tvorby AIS a SP
- zvyšujú kvalitu navrhovaných AIS A SP

Rozdelenie systémov CASE

1 - Podľa životného cyklu
- Pre CASE - strategické plánovanie a globálna stratégia (diagramy)
- Upper CASE - informačná a strategická analýza (diagramy)
- Middle CASE - návrh funkčného a dátového modelu na logickej úrovni (diagramy)
- Lower CASE -generovanie kódu aplikácie, implementácia (generátor)
- Post CASE - prevádzka a údržba (tester)

2 - stupňa integrácie
a) CASE tool
b) TOOL KIT - niekoľko tools
- má spoločné repository
- spoločný user interface
- tools interface
c) workbench - niekoľko toolkitov
- automatické odovzdanie údajov cez fázy životného cyklu
- min. 2 fázy životného cyklu
d) I CASE - integrovaný
- niekoľko workbenchov
- min. Lower, Middle a Upper CASE
3 - HW platformy
4 - operačného systému
5 - bázy dát