Informatizácia v Slovenskej republike

Informatizácia v Slovenskej republike
Rozvoj trhových vzťahov a demokratizácia verejného života v Slovenskej republike vyžadujú zásadné zmeny štruktúry a charakteru informačného zabezpečenia prakticky všetkých sfér činností. Vznik nových štátnych, súkromných a spoločenských organizácií spôsobuje nárast nových, alebo výrazné zmeny existujúcich funkcií. To všetko určuje rast informačných potrieb v spoločnosti, zmenu zamerania a obsahu informačných tokov a foriem prezentácie informácií. Tieto nové požiadavky nemôžu byť uspokojené v rámci informačného prostredia, ktoré existovalo doteraz.
Zásadným katalyzátorom procesu informatizácie určitej krajiny je postoj štátnej administratívy ako subjektu riadenia štátu.
Pasívny postoj štátu k informatizácii spôsobuje jej živelné presadzovanie, čo vedie k neracionálnemu vynakladaniu prostriedkov a zdrojov. Živelné pôsobenie informatizácie zhoršuje celkové informačné prostredie. To spôsobuje ťažkosti v informačnej výmene vo vnútri štátu aj vo vzťahu k zahraničiu.
Aktívne pôsobenie štátu v informatizácii zlepšuje celkové informačné prostredie a vytvára podmienky pre prirodzené zapojenie hospodárstva a spoločnosti do fungujúcich európskych informačných systémov prechodom na európske štandardy v tejto oblasti.
Aktívna úloha štátu v oblasti informatizácie má aj synergický význam. Štát môže svojimi štrukturálnymi opatreniami vytvárať priestor pre rozvoj ekologicky čistého a energeticky nenáročného informačného priemyslu. Môže sa tak brániť vytláčaniu neekologických a energeticky náročných technológií z rozvinutých krajín do postkomunistických (vrátane SR).

Štát sa v oblasti informatizácie sústreďuje na:
– vypracovanie a realizáciu národnej politiky pre oblasť informatiky, na jej politické zabezpečenie (Národný program informatizácie, konkretizácia programu v čiastkových programoch a projektoch),
– identifikáciu a rozvoj informačných zdrojov,
– podporu a posilnenie integračných procesov v európskom kontexte,
– ekonomické nástroje stimulácie,
– legislatívne zabezpečenie,
– podporu normalizovaných riešení,
– zabezpečenie výskumno – vývojového a výchovno – vzdelávacieho zázemia,
– technické zabezpečenie.