Vývojové štádiá a zložky systémovej integrácie

Integrácia používateľských rozhraní podsystémov – často sa stávalo, že jeden používatľ musel komunikovať s väčším počtom subsystémov. Tvorcovia IS sa snažili zjednotiť princípy komunikácie pre všetky podsystémy, teda integrovať používateľské rozhranie IS, aby nevznikali problémy s ovládaním podsystémov.
Metodická integrácia – začala sa presadzovať v druhej polovici 80-tych rokov. Vytváranie IS z práce individuálnej k práci skupinovej. Tak vznikajú Oracle Case, Method a iné.
Hardverová a technologická integrácia – do podnikov sa začali nasadzovať personálne počítače (PC). Tieto ukončili obdobie centralizovaného spracovania údajov. Vznikol celý rad nových problémov:
• informačné systémy sa nedali budovať na komponentoch jedného výrobcu, ktorý garantoval ich prepojiteľnosť
• prechodom od centralizovaného spracovania prichádza k dezintegrácii údajovej základne
• došlo k dezintegrácii podnikových podsystémov. Na rôznych PC sa používa rôzny softver zabezpečujúci rovnaké funkcie
Hardverová integrácia je vzájomné prepojenie hardverových komponentov od rôznych výrobcov do jednej podnikovej počítačovej siete.
Významným znakom technologickej integrácie je riešenie distribuovanej údajovej základne, pre ktorú sú typické nasledovné charakteristiky:
• údajová základňa je rozdelená do niekoľkých PC vzájomne prepojených v rámci siete LAN alebo WAN
• okrem spoločnej distribuovanej údajovej základne si môže používateľ vytvárať svoju súkromnú bázu údajov
• spracovanie bázy údajov je riadené jedným alebo viacerými navzájom kooperujúcimi systémami riadenia bez údajov
• v báze údajov je možné ukladať rôzne typy údajov
• v báze údajov je možné ukladať kódované údaje podľa rôznych kódov a formátov