Architektúry spracovania údajov

Architektúry spracovania údajov
Tak, ako sa rozvíjala technika podporujúca prácu databázových systémov, vyvíjali sa aj technológie zaoberajúce sa spôsobom spracovania údajov. Možnosti techniky, jej cena, ako aj požadovaný stupeň ochrany a prístupu k údajom vplývali na rozvoj architektúry ich spracovania. V súčasnosti poznáme tri základné spôsoby spracovávania údajov:
Architektúra host-terminal. V tejto architektúre základnú jednotku tvorí hostiteľský počítač, ku ktorému sú pripojené terminály. Terminál* len zobrazuje výsledky spracovávania údajov a umožňuje používateľovi zadávať svoje požiadavky pomocou klávesnice. Všetky operácie s údajmi sa vykonávajú na centrálnom počítači. Výhodou tohto spôsobu spracovávania údajov je možnosť ukladať veľký počet informácií a ich centrálna ochrana. Nevýhodou takejto architektúry sú vysoké náklady na jej zriadenie a pomerne zložitá údržba. Tento spôsob spracovávania informácií (samozrejme s iným typom hostiteľského počítača a terminálov) sa aj dnes považuje za aktuálny.
Architektúra file-server. V tejto technológii sa hlavný počítač využíva na ukladanie informácií. Manipuláciu s nimi a riadenie prístupu k nim riadi používateľský počítač. Ak používateľ požiada o nejaký výber záznamov, počítač mu ich prostredníctvom siete poskytne. Zmena údajov sa vykonáva na používateľskej stanici a naspäť sa vracia modifikovaný súbor. Táto architektúra má nároky na rýchlosť pohybu súborov po sieti, a ich bezchybné spracovanie, čo vedie k veľkým nákladom na zriadenie takéhoto spojenia. Dnes je už možnosť práce s tým istým súborom (nie s tými istými údajmi) dostupná súčasne viacerým používateľom, preto sa javí takáto architektúra už ako ťažkopádna a pomalá.