DEDUKTÍVNE DATABÁZOVÉ SYSTÉMY

Ako bolo vyššie uvedené, využívajú DeDBS pri svojej činnosti boolovskú algebru a z nej najmä nasledujúce pravidlá :
• distributívny zákon
f and (g or h) = (f and g) or (f and h)
f or (g and h) = (f or g) and (f or h)
• De Morganové pravidlá
not (f and g) = not f or not g
not (f or g) = not f and not g
• inferenčné pravidlá
|= (f and g) = f
|= f = (f or g)
|= ( (f = g) and (g = h))=(f h)
|= (f and (f =g))= g …. modus ponens
|= (f =(g = h))=((f and g = h)
|= ((f or g)and(not g or h))=(f or h) … ruzolučné pravidlo

Ako vidno, je táto schéma zhodná so schémou znalostného (expertného) systému. Je to aj preto, lebo hlavnou snahou pri tvorbe DeDBS bolo, použitím deduktívnych pravidiel na konvenčnú DB získať nové fakty, ktoré spolu s pravidlami a inferenčným mechanizmom tvoria hlavné štrukturálne zložky DeDBS.
Pravidlá sú podobné views (pohľadom) z klasických relačných DBS. Špecifikujú virtuálne relácie, ktoré obsahujú nové fakty, ktoré je možné odvodiť z existujúcich faktov. Všetky pravidlá sú prezentované v tvare:
ak predpoklad potom výsledok.
V prípade, že sú všetky predpokladové atribúty konštantné, hovoríme o tzv. základných pravidlách, ostatné sú deduktívne. V DeDBS sa na deklaráciu jednotlivých pravidiel používa určitý deklaratívny jazyk (jazyk, ktorý špecifikuje čo sa má vykonať, ale nešpecifikuje jako daný výsledok dosiahnuť). Hlavným rozdiel oproti klasickým views z relačných DBS je možné inferenčné pravidlá (deduktívne axiómy) použiť rekurzívnym spôsobom, čo u klasických DBS nie je možné.