Globálne počítačové siete

Globálne počítačové siete (WAN = Wide Area Network)

Ich základnými prvkami sú:

• hlavné počítače – nositelia výpočtovej a pamäťovej kapacity v sieťach,
• uzlové počítače – plni komunikačnú funkciu. Sprostredkúvajú komunikáciu medzi hlavnými počítačmi tý, že plnia funkciu prepojovacícj jednotiek v podsystéme diaľkového prenosu dát,
• koncentrátory a multiplexory – združovacie zariadenia, umožňujúce rozdeliť jeden rýchly kanál na pomalšie podkanály. Multiplexor prideľuje cesty trvalo (aj terminálom, ktoré o ne nežiadajú), koncentrátor prideľuje prenosové cesty len na čas prenosu.
• predradené počítače

Podsystém prenosu dát môže pracovať na 3 rôznych princípoch prepojovania:
1. kanálov – vytvorenie fyzického spojenia medzi 2ma uzlami, ktoré si vymieňajú správy – lacné, jednoduché, ale nespoľahlivé
2. správ – postupný prenos správ medzi jednotlivými uzlami na ceste od odosielateľa po adresáta – pomalé, hrozí zahltenie
3. paketov – postupný prenos paketov medzi jednotlivými uzlami na ceste od odosielateľa po adresáta. Vyzužíva prednosti oboch predchádzajúcich spôsobov, preto sa používa najčastejšie.
V podsystéme diaľkového prenosu dát (DPD) preacujúcom na princípe prepojovani paketov sú správy rozdelené na menšie diely konštantnej dĺžky = pakety (ich dĺžka je daná technickkými vlastnosťami siete). Každý paket je vybavený úplnými informáciami o miste vyslania, mieste určenia, poradovom čísle, smerovaní a podobne. Fragmentácia správ na pakety sa môže uskutočniť na úrovni hlavného, resp. uzlového počítača, v mieste určenia je opätovne z paketov zložená správa. Prenos paketov je možné uskutočniť 2ma spôsobmi:
a) datagramovou technikou – pakety je možné vyslať viacerými smermi, pričom každý z nich môže ísť inou trasou,
b) virtuálnym okruhom – môžeme ho chápať ako logický kanál medzi dvoma účastníkmi. Vytvára sa tu pevná cesta, takže pakety nie je potrebné vybaviť informáciou o adrese určenia.