INFORMAČNÁ STRATÉGIA A INFORMAČNÁ SPOLOČNOSŤ
Medzinárodné skúsenosti ukazujú, že vo väčšine štátov v západnej Európe, ale najmä vo Francúzsku, Rakúsku, Nemecku, Taliansku, sú vybudované a intenzívne pôsobia vládne orgány poverené usmerňovaním a koordináciou týchto činností, pričom o rozvoj technickej základne sa starajú popredné koncerny a špecializované spoločnosti. Spomenuté orgány štátu kalkulujú s týmto technickým rozvojom a utvárajú podmienky na jeho cieľavedomé využívanie v celej spoločnosti.
V domácich podmienkach sa výrazná spolupráca zainteresovaných inštitúcií, a najmä na úrovni ústrednej štátnej správy, predpokladá predovšetkým v týchto štyroch základných oblastiach:
a) filozofia prechodu na informačnú spoločnosť,
b) budovanie štátneho informačného systému,
c) vývoj a aplikácia informačných technológií,
d) vzdelávací (výchovný) proces v oblasti informačných technológií.
Využívanie medzinárodných skúseností v SR je však potrebné diferencovať z hľadiska skúseností vyspelých priemyselných krajín (G7, EÚ), tzv. porovnateľných krajín (Rakúsko, Nórsko, Fínsko), ale aj krajín, kde proces vytvárania informačnej spoločnosti je už naštartovaný (Estónsko, Slovinsko).
