Požiadavky na softvér GIS

o kapacita a rýchlosť (Volume and speed), geografické dáta sú veľmi často komplexné a tým pádom rozsiahle. Z tohoto hľadiska je vyžadovaná veľká objemová kapacita digitálnych médií ako aj ich veľká rýchlosť pri práci s rozsahovo veľkým množstvom dát. V reálnomčase je vyžadovaná možnosť rýchlej práce s veľkým objemom dát a predovšetkým okamžité odpovede na požiadavky (QUERY). Magnetické pásky, ktoré boli na uchovávanie dát primárne používané v 60-tych rokoch boli príliš pomalé pre interaktívnu prácu.
o virtuálna pamäť (Virtual memory), vzhľadom na finančnú nákladnosť najvhodnejšej pamäti RAM (Random Access Memory) bol v 70-tych rokoch vyvinutý systém virtuálnej pamäti (napr. systém VMS od firmy DEC), ktorý aj napriek veľkého rozsahu dát umožnila pracovať užívateľom na rozsahovo „malých “ centrálnych pamätiach.
o Systém managementu dát (DBMS – Database Management System), ak sa pozrieme na GIS, zistíme, že je to veľmi rozsiahli a komplexný systém. GIS musí byť podporovaný operačným systémom, je závislý na grafických možnostiach vstupov a výstupov, ktoré sú zas závislé od programovacieho jazyka v ktorom bol GIS napísaný. Väčšina zo „silnejších“ systémov je schopná spolupracovať s DBMS a vyžaduje toho od neho veľa. Veď si predstavte, že od neho požaduje prístup k rozsiahlemu množstvu dát pre grafické zobrazenie, na tieto dáta sú veľmi často previazané rôzne atribúty (nepriestorové dáta previazané z priestorovými) a toto všetko je ešte skomplikované multi dimezionálnym charakterom „prírodných dát“ (napr. uholný sloj 3D + k nemu priviazané atribúty).
o cena (Cost), GIS je v porovnaní z numerickým, matematickým modelovaním, textovými editormi atď., neporovnateľne menej rozšíreným. Preto organizácie veľmi zvažujú jeho zavedenie a v mnohých prípadoch býva jedným z najdôležitejších kritérií cena. V 80-tych rokoch, keď nastala prudká explózia záujmu o používanie GIS, môžeme pozorovať pád jeho cien (podobne ako pád cien výpočtovej techniky v posledných 10-ročiach).