Procesne orientovaný prístup
• Procesne orientovaný prístup
Základom filozofie procesne orientovaného prístupu je účelovosť IS. Pri tvorbe IS sa kladú otázky jako: aký problém sa má riešiť, čo má systém robiť, aká bude jeho funkcia. Ak ide o zložitejší systém, pôjde o komplex funkcií. Riešenie si potom vyžiada postupnú dekompozíciu problému na čiastkové funkcie, činnosti a procesy, označovanú jako funkčná dekompozícia (táto sa deje prístupom zhora nadol, top- down) . Konečný vyprojektovaný systém predstavuje potom množinu procedúr, ktoré operujú s dátami. Najvýznamnejším predstaviteľom procesne orientovaného prístupu, resp. funkčnej dekompozície sú metódy štruktúrovanej analýzy a štruktúrovaného navrhovania. Tieto využívajú najmä diagramy tokov dát (data flow diagrams), Yourdonove štruktúrne diagramy a diagramy prechodu stavov (state transitions diagrams). Využívajú ďalej slovníky dát a štruktúrovaný jazyk. Za nevýhodu procesnej orientácie sa najčastejšie označuje zviazanosť navrhnutého systému s konkrétnymi funkciami, čo znižuje prispôsobiteľnosť systému vývojovým zmenám a skutočnosť, že nekladie dostatočný dôraz na štrukturalizáciu a riadenie dát.
V súčasnosti sa procesne a dátovo orientovaný prístup nestavajú do ostrého protikladu. Prax si vyžiadala kooperáciu oboch prístupov, čo znamená presúvanie ťažiska na procesne, alebo dátovo orientovaný prístup podľa charakteristiky aplikačnej úlohy.
