Sociálna informácia
Sociálna informácia
Ľudské poznávanie sa v procese vývoja orientovalo na tri základné sféry – neživú a živú prírodu a ľudskú spoločnosť. Tak vznikal postupne fond ľudského poznania, ktorý zahŕňa fyzikálny, biologický a sociálny obraz sveta. Veda pri poznávaní tohto sveta musí diferencovane pristupovať k skúmaniu jeho jednotlivých sfér. Výsledkom poznávania sú poznatky sprostredkovávané vo forme informácií. S prihliadnutím na základné sféry sveta môžeme rozdeliť informácie na:
a) fyzikálne
b) biologické,
c) sociálne.
Centrom našej pozornosti bude sociálna informácia, ktorá v porovnaní s fyzikálnou a biologickou informáciou predstavuje kvalitatívne najvyšší, obsahovo najzložitejší a funkčne najvýznamnejší druh informácie.
Ani pojem sociálna informácia nie je doposiaľ vedecky doriešený a definične ustálený. Vznik, získavanie a využívanie sociálnej informácie je organicky spojené s konkrétnymi potrebami, úlohami a cieľmi ľudí. Má kvalitatívne i kvantitatívne prvky, ktoré umožňujú pri jej vyhľadávaní, spracovaní a sprístupňovaní využívať najmodernejšie prostriedky vedy a techniky.
Sociálne informácie plnia v spoločnosti celý rad funkcií. Za hlavné môžeme považovať najmä tieto:
– riadiace funkcie v spoločnosti. Jej riadenie by bez nich nebolo možné, pretože efektívnosť činnosti riadiacich subjektov priamo závisí na systematickom získavaní, spracovávaní a využívaní rôznych druhov sociálnych informácií.
– komunikatívnu funkciu, ktorú plnia vo všetkých sférach spoločnosti, lebo sa týkajú rozličných vzťahov medzi ľuďmi.
– výchovno – vzdelávaciu funkciu, ktorú plnia v procese spoločenského osvojovania vedomostí a skúseností nahromadených ľudstvom,
– vedecko – poznávaciu funkciu, lebo vedecká činnosť predpokladá využívnie nahromadených informácií a získavanie nových informácií, ktoré uspokojujú rôzne potreby spoločnosti.
