Spájanie príbuzných dát
1. Spájanie príbuzných dát
ODBS umožňuje prirodzenejšiu reprezentáciu dát (vektory pri grafickej dokumentácii, matice pri riadiacich systémoch robotov atď…) Dáta, ktoré navzájom súvisia v realite, sa uchovávajú „blízko seba“ aj na externých pamätiach.
ODBS automaticky priraďujú objektom identifikátory a umožňujú tak odkazovanie medzi objektami pomocou referenčných atribútov, mnohé dokonca ponúkajú programátorovi možnosť ovplyvňovať umiestňovanie objektov v externej pamäti a optimalizovať tak výkon aplikácie.
2. Spájanie dát s funkciami
Tradičné objektovo – orientované črty, známe z OO jazykov. Používateľsky definované typy, dedenie, polymorfizmus, atď…
3. Spájanie databázového a programovacieho jazyka
ODBS ponúkajú nielen dotazovací ale aj výpočtovo úplný programovací jazyk. Ponúkajú dokonca jednotné databázové a programovacie prostredie, čím ušetria programátora od transformácie dát a riadenia výpočtu medzi dvoma odlišnými prostrediami.
ODBS vznikli historicky dvojakým spôsobom:
1. Pridávaním databázových čŕt do OO jazykov.
2. Rozšírením relačných DBS o OO črty.
Spočiatku vznikali živelne bez existencie prijatého štandardu a preto napriek určítým úspechom nesplnili očakávania. Veľký kvalitatívny posun vo vývoji DB systémov sa však očakáva od druhej generácie ODBS, ktoré by mali spĺňať prijaté štandardy ANSI-SQL3 a ODMG-93
