Spätné reťazenie

Spätné reťazenie, alebo cieľom riadenú inferenciu používame vtedy, ak chceme napr. potvrdiť diagnózu. Na začiatku celého procesu vkladáme do bázy faktov cieľ, ktorý chceme potvrdiť – fakt X. Inferenčný mechanizmus teraz porovnáva pravé strany pravidiel s obsahom bázy faktov. Jediné pravidlo, ktoré je adeptom na použitie, je pravidlo (4). Interpretujeme ho tak, že ak chceme potvrdiť platnosť faktu X, musíme najskôr vedieť, či platia fakty F a G, takže ich vložíme do bázy faktov. F a G sú v našom kontexte podciele, ktoré sa snažíme dosiahnuť analogickým spôsobom. Ak sa inferenčnému mechanizmu podarí takýmto spôsobom odvodiť štartovací symbol, cieľ je splnený, teda diagnóza je potvrdená.

RÁMCOVÉ SYSTÉMY
Človek pri myslení používa svoje poznatky tak, ako to neumožňuje žiadna z troch reprezentačných schém zameriavajúcich sa iba na jeden z troch atribútov poznatkov. Reprezentácia, ktorú pravdepodobne používa ľudská myseľ, integruje v rovnakej miere všetky atribúty poznatkov a podľa situácie, v ktorej sa myseľ ocitne, zdôrazňujú interpretačné mechanizmy vždy najprimeranejší atribút. Predpokladá sa, že reprezentované sú iba určité stereotypné situácie, typické objekty a procesy. Takáto reprezentácia zrejme obsahuje aj postupy, ktoré aktualizujú všeobecné poznatky podľa konkrétnych podmienok navodených určitými očakávaniami mysliaceho človeka. V prvej polovici 70. rokov sa uskutočnili prvé pokusy na vytvorenie novej reprezentačnej filozofie, zameranej na stereotypy a očakávania. Vznikla tzv. rámcová reprezentačná schéma.