Z hľadiska fragmentácie, replikácie a rozloženia databázy

Z hľadiska fragmentácie, replikácie a rozloženia databázy sa vynára ďalší problém v distribuovaných databázových systémoch – problém umiestnenia systémového katalógu. Spracovanie dotazov v DDBS môže požadovať prístup k nasledovným informáciám:

a) globálna schéma
b) fragmentačná schéma
c) alokačná schéma
d) lokálne mapovanie
e) prístupové práva
f) prístupové metódy
g) databázová štatistika

Tieto informácie nie sú nemenné. Kedykoľvek môžu nastať zmeny v ľubovoľnej z horeuvedených kategórií a fragmenty môžu niekedy migrovať v rámci databázy z jedného uzla do druhého. V plne distribuovanom systéme by mali byť všetky takéto zmeny neviditeľné pre používateľa a pre už existujúce aplikácie.
V praxi sú najčastejšie používané nasledujúce štyri stratégie uloženia systémového katalógu. Každý z týchto prístupov má svoje zrejmé výhody a nevýhody.

1. Udržuje sa iba jedna kópia systémového katalógu v centrálnom uzle. Je to najjednoduchší spôsob, ako vyriešiť tento problém. Toto riešenie sa v praxi veľmi často používa, ale porušuje základné pravidlo plne distribuovaného DBS – pravidlo nezávislosti od centrálneho uzla. Akonáhle sa stane, že katalóg je z akéhokoľvek dôvodu neprístupný, celý zvyšok systému prestáva byť schopný prevádzky.
2. Kópie kompletného systémového katalógu sú uložené v každom uzle systému. To umožňuje každému uzlu spracúvať každú fázu dotazov na databázu. Na druhej strane prístup takejto totálnej replikácie katalógu neúmerne zvyšuje režijné náklady na jeho údržbu. Každá čiastočná zmena katalógu sa musí následne objaviť na všetkých uzloch. Niektoré systémy pracujú spôsobom, pri ktorom používajú verzie katalógu, ktoré nie sú zaručene aktuálne a umožňujú spracovať niektoré dotazy bez toho, aby mali prístup k poslednej verzii katalógu.