ZISŤOVANIE POTREBY EXPERTÍZY
Druhý krok analýzy je uvedomenie si, že riešenie problému, identifikovaného v predchádzajúcom kroku, je bez expertízy neadekvátne. Expert môže byť napríklad jediným pracovníkom podniku, ktorý dokonale rozumie princípu proporcionálneho zdanenia zisku, avšak bežný účtovník dokáže bez problémov s týmto pojmom narábať bez hlbšieho chápania tohoto princípu a celého pozadia problematiky. V tomto prípade nie je, vzhľadom na potreby firmy, expertíza potrebná.
Tretí krok posudzovania potreby expertízy je preskúmanie skutočného stavu na „trhu s expertami”. Varujúcim signálom je závislosť podniku od „nenahraditeľných” zamestnancov. Ak je hospodársky subjekt charakteristický permanentným dopytom po znalostiach niektorého svojho pracovníka, stáva sa tento fakt kritickým bodom riadenia podniku, ktorý môže byť umocnený nedostatkom takýchto ľudí na trhu práce. V tomto prípade sa zavedenie expertného systému priam ponúka. Je však rozdiel mať problémy s expertami a nemať expertov vôbec. Bez nich totiž nie je možné expertný systém vybudovať. Pri návrhu takýchto systémov vo všeobecnosti nie sú dobré skúsenosti s prácou externého experta. Ten zvyčajne nemá dokonalý prehľad o špecifikách daného podniku, čím vyvíjaný expertný systém zákonite stráca na kvalite. Argumentom proti zavedeniu expertného systému je aj výrazná nestabilita doménovej oblasti. Ak sa totiž poznatky enormne rýchlo vyvíjajú, bez neustálej práce na aktualizácii bázy poznatkov by systém mohol pôsobiť dojmom zastaranosti a vzbudzoval by tým nedôveru.
