ZNALOSTNÉ INŽINIERSTVO

OTÁZKA Č. 24. ZNALOSTNÉ INŽINIERSTVO. ARCHITEKTÚRA ZNALOSTNÝCH SYSTÉMOV, ŽIVOTNÝ CYKLUS ZNALOSTNÝCH SYSTÉMOV A METODOLÓGIE ICH TVORBY. ÚČASTNÍCI TVORBY ZNALOSTNÝCH SYSTÉMOV, PROBLÉMY A ŠPECIFIKÁ ICH TVORBY V POROVNANÍ S KONVENČNÝMI SOFTVEROVÝMI SYSTÉMAMI.

Znalostné inžinierstvo sa zameriava na problematiku efektívnej tvorby znalostných systémov.

Využitie výpočtovej techniky do 80. rokov nášho storočia charakterizuje možnosť vykonávania malého počtu procedúr na množine pomerne veľkého množstva údajov, pričom výsledkom majú byť údaje vo forme, ktorá uľahčuje človeku rozhodovanie, riadenie, plánovanie apd. (údaje v podobe tabuliek, grafov, ukazovateľov, matematických výpočtov). Typickými predstaviteľmi takto koncipovaného softveru sú v hospodárskej praxi využívané databázové systémy, tabuľkové kalkulátory, automatizované systémy riadenia atď. V podstate riešia problémy, ktoré sú štruktúrované a teda algoritmizovateľné na množine numerických, kvantitatívnych dát. Koncom 70. rokov sa prejavuje snaha „preniesť“ na počítače to, čo ľudia nazývajú poznatkami. Teda vyjadriť určité údaje, fakty spolu s procedúrami, ktoré sú s nimi úzko späté (ako zistiť množstvo glutamátu v mozgu na základe prítomnosti receptorov určitého druhu).

Odborníci v oblasti umelej inteligencie sa snažili (snažia) reprezentovať takéto poznatky symbolicky (podobne ako človek) v pamäti počítača. Postupne sa začal vyvíjať softver, ktorý manipuluje s takýmito nenumerickými, kvalitatívnymi dátami na riešenie nealgoritmizovateľných úloh – znalostné systémy, expertné systémy a iný softver. Koncom 80. Rokov zaznamenávame nárast počtu vyvinutých expertných systémov v komerečnej oblasti (pomer 7:1 medzi komerčnými a vedeckými ES v roku 1992).