BONNSKÁ DEKLARÁCIA

BONNSKÁ DEKLARÁCIA
Bonnská konferencia sa uskutočnila z podnetu bývalého komisára EÚ M. Bangemanna a ministra hospodárstva SRN G.Rexrodta na úrovni európskych krajín za účasti hostí z USA, Kanady, Japonska a Ruskej federácie. Konferencia bola tiež reakciou európskeho kontinentu na obdobné aktivity
– amerického regionu (iniciatíva 109 univerzít USA na projekt Internet 2 z októbra 1996, prezidentské projekty USA Nová generácia Internetu z októbra 1996 a Rámec pre globálne elektronické obchodovanie z júla 1997),
– ázijského kontinentu (najmä programy japonskej vlády v oblasti podpory elektronického obchodovania).

Bonnská konferencia okrem výmeny najnovších informácií o implementácii politiky Informačnej spoločnosti a trendov uplatňovaných najmä v rámci členských krajín EÚ otvorila proces analýzy dôležitých aspektov politiky informatizácie spoločnosti v oblastiach legislatívy, ekonomických a sociálnych vplyvov a pilotných akcií s cieľom podporiť proces obchodovania prostredníctvom informačných a telekomunikačných technológií. Konferencia prijala 3 deklarácie: ministerskú, podnikateľskú a užívateľskú.

Ministerská deklarácia
Predstavuje legislatívny aspekt zaoberajúci sa predovšetkým regulačnými mechanizmami, ktoré môže mať v rukách jedine štát. dokument je koncentrovaný do niekoľkýchoblastí a obsahuje tieto kapitoly: príležitosť pre všetkých, povzbudzovanie ekonomického rastu, kľúčová úloha pre súkromný sektor, dve významné úlohy vlád (vytváranie rámca a stimulovanie nových služieb), potreba vybudovania spoľahlivosti, posilnenie pozície užívateľov, budovanie na európskej sile, posilnenie medzinárodného rozmeru, následnosť. Obsahuje aj požiadavky na riešenie elektronického obchodovania a v tejto súvislosti definuje nasledovné oblasti: vytvorenie rámca, stimulovanie nových služieb, ochrana kreativity a investícií, bezpečnosť a spoľahlivosť, digitálne podpisy, zodpovednosť účastníkov, umožnenie účasti pre všetkých, elektronická gramotnosť a vzdelávanie, ochrana údajov, uľahčenie voľby užívateľovi.