Alokácia fragmentov

• Distribúcia znalostí – Znalosti využívané skupinou agentov môžu byť distribuované rôznym spôsobom, podobne ako pri distribuovaných databázových systémoch. Kópie rôznych oblastí znalostí sú umiesnené podľa ich využívania jednotlivými agentmi. Táto distribúcia sa pritom môže vyznačovať rôznym stupňom redundancie v bázach znalostí jednotlivých agentov. Jedným extrémom pritom môže byť, že každý z agentov používa úplne identickú bázu znalostí; druhým extrémom je keď každý z agentov využíva úplne odlišnú bázu znalostí, čiže úplné vylúčenie redundancie.
• Organizácia agentov – Môže ísť napríklad o organizáciu s centrálnym koordinátorom, kotrý dáva príkazy ostatným agentom, alebo o hierarchickú organizáciu agentov, ktoré môžu podľa potreby flexibilne vytvárať podskupiny a pod.
• Koordinačné mechanizmy – Pri riešení problémov prostredníctvom viacerých agentov je koordinácia nevyhnutná. Riešenie možných konfliktov, alokácia obmedzených zdrojov, zosúladenie rozličných preferencií a prehľadávanie globálneho priestoru riešenia na základe lokálnych informácií si vyžaduje koordináciu práce jednotlivých agentov. Koordinačné mechanizmy môžu byť založené na celom rade rôznych informácií prechádzajúcich medzi agentmi. Tieto informácie môžu mať formu novovygenerovaných faktov, čiastkových riešení, rôznych ohraničení či preferencií. Pre účely systémov s distribuovanou umelou inteligenciou bolo vyvinutých niekoľko koordinačných mechanizmov. Každý z týchto mechanizmov má svoj vlastný protokol určujúci časovanie aktivít, spúšťanie udalostí, postupnosti krokov a obsah správ v koordinačnom mechanizme.
 Koordinácia korigovaním akcií
 Koordinácia prostredníctvom synchronizácie
 Koordinácia vyjednávaním
 Koordinácia štruktúrovaným skupinovým sprostredkovaním
 Koordinácia výmenou preferencií