Informatika

Informatika
Informatika je mladý odbor. Narodila sa do dynamického sveta plného protirečení. Sama sa dynamicky rozvíja a jej chápanie nie je jednotné. Napriek tomu začala ovplyvňovať svet a čo je dôležité, začala svet spájať. Vstupuje prakticky do každej ľudskej činnosti.
Informatika má svoj vlastný predmet skúmania (informácie), má metódy zberu, spracovania, ukladania, ochrany, vyhľadávania, poskytovania a prenosu informácií. Disponuje aj potrebnými technickými prostriedkami.
Pri pokuse o definíciu informatiky narazíme na podobné problémy ako pri definícii informácie. Ukazuje sa, že definícia informácie je síce problém mimoriadne aktuálny, ale vzhľadom na súčasný stupeň vedeckého poznania stále otvorený.

Informatika ako veda
Informatika má veľký praktický aj teoretický význam. Vyplýva to z rýchleho rozvoja teórií jednotlivých druhov odbornej informácie a konkrétnych potrieb spoločenskej praxe. Informatika je označovaná ako interdisciplinárna, ale skôr by sme ohli povedať, že je polydisciplinárna, alebo transdisciplinárna. Predstavuje prienik jednotlivých vedných disciplín, ale tiež vedy, techniky a výrobnej technológie, ako aj vedy, výskumu a praxe.
Za základné teoretické zdroje informatiky sa považujú:
a) heuristické teórie odbornej informácie
knihoveda, teória knihovníctva, teória bibliografie, teória dokumentácie, teória odbornej informácie, teória informačných systémov a ďalšie (napr. teória propagácie, prekladovej činnosti, mechanizácie a automatizácie).
b) komunikačné disciplíny
predovšetkým kybernetické teórie, semioticko – lingvistické teórie, teórie sociálneho informovania, teórie počítačov,
c) hraničné, prienikové vedy
matematika, logika, psychlógia a ďalšie.

Informatika má dlhú minulosť, ale krátku históriu vedeckého formovania, ktorá je plná sporov, či má právo na status exaktnej vedy, či je to jedna veda, alebo súhrn vied, aké má miesto v systéme vied atď.