Programové prostriedky a ich využitie
7. Programové prostriedky a ich využitie
Programové vybavenie tvorí súhrn programov, ktoré počítaču oznamujú, čo má robiť.
Požiadavky: funkčnosť, priepustnosť, spoľahlivosť, doba odozvy, náročnosť z hľadiska obsluhy a obstarania, adaptabilita, portabilita, úroveň dokumentácie, ekonomické charkteristiky
7. 1. Vývoj programového vybavenia
0. generácia – 1943 – 1946, programovacie jazyky na princípe strojových, programovanie v strojovom kóde
1. generácia – 1946 – 1955, programovací jazyk – assemblerový, programovanie v Assembleri
2. generácia – 1950 – 1955, jazyky symbolických adries, programovanie v Assembleri a SSC, autokódy
3. generácia – 1956 – 1970, syntakticky vyššie jazyky (ALGOL, COBOL, PASCAL),
4. generácia – 1970 -1990, neprocedurálne jazyky-veľmi vysoká úroveň jazykov
5. generácia – od roku 1990, vznikajú funkcionálne orientované programovacie jazyky, jazyky logického programovania, objektovo orientované jazyky
PROGRAMOVACIE JAZYKY – sú umelo vytvorené jazyky, ktoré podobne ako prirodzené jazyky majú svoju abecedu, syntax, sématiku a lexiku. Jednoduchšie – sú komunikačným prostriedkom medzi používateľom počítačového systému a počítačom.
Delíme ich na: procedurálne – opisujú algoritmus riešenia daného programátorského problému, oznamujú počítaču ako má problém riešiť,
neprocedurálne (deklaratrívne) – pomocou logických výrokov opisujú samotný programátorský problém a na jeho riešenie využívajú odvodzovacie, deduktívne algoritmy.
