ROZDELENIE EXPERTNÝCH SYSTÉMOV PODĽA ODVETVIA ICH APLIKÁCIE
Štúdia, sumarizujúca 250 uskutočnených aplikačných projektov (Pau, Gianotti, 1990) expertných systémov v oblasti bankovníctva, finančných služieb a ekonómie poukazuje na to, že medzi základné motivačné faktory na tvorbu takýchto projektov patria:
* snahy o riešenie veľmi zložitých problémov so súčasným zvyšovaním úrovne skúseností personálu a redukciou rizika (typickým príkladom sú poradenské systémy na poskytovanie pôžičiek),
* poskytnutie znalostí niekoľkých expertov viacerým pracovníkom v podniku v snahe dosiahnuť časovú a konkurenčnú výhodu oproti iným organizáciám s rovnakým predmetom podnikania (príkladom sú systémy na tvorbu portfólia, plánovacie systémy s interpretáciou trhu a pod.),
* redukcia chýb, zvýšenie kvality, zníženie nákladov.
Bez ohľadu na konkrétnu podstatu aplikácie sa vo väčšine projektov ukázala potreba nasledujúcich konvenčných výpočtov a procedúr:
* miera výnosovosti,
* výpočty potrebné na vytvorenie súvahy,
* výpočet výšky daňových odvodov,
* analýza časových radov,
* narábanie s rizikom,
* viackriteriálne rozhodovanie,
* ekonometrické modely,
* algoritmy lineárneho programovania.
Báza poznatkov sledovaných systémov zasa spravidla obsahovala poznatky, týkajúce sa opisu a spôsobov použitia nástrojov obchodnej politiky podniku, očakávaní a preferencií zákazníkov a podobne.
