Teórie rozhodovania

29. Teórie rozhodovania. Normatívna a behaviorálna vetva v teórii rozhodovania ako metodologický základ tvorby systémov na podporu rozhodovania.

Normatívna teória rozhodovania.

Podstata normatívnej teórie rozhodovania: racionalistická paradigma – subjektívny rozhodovateľ sa správa racionálne, maximalizuje užitočnosť, skúma dôsledky alternatív, vyberá na základe optimalizácie (teória výberu – alternatív).

Rozhodovanie v manažérskej práci.

Manažment – činnosť transformujúca vstupy na výstupy. Proces, v ktorom sa využívaním zdrojov dosahujú určité ciele.

Prvky rozhodovacieho procesu:

1. Zámery.
2. Alternatívy.
3. Stavy sveta (SS) – princíp vzájomného vylúčenia. Nikdy nemôže nastať viac SS súčasne, minimálne 1 SS nastane.
– princíp úplnosti.
4. Platby (P) – miera ohodnotenia jednotlivých alternatív v kombinácii so stavmi sveta (peňažné jednotky).
5. Rozhodovacie kritériá – logické postupy (metódy), na základe ktorých sa rozhodovateľ rozhodne pre 1 alternatívu.

Rozlišujeme:

1. Zóna neurčitosti – rozhodovateľ nemá žiadne informácie, ani aby stanovil pravdepodobnosť nastatia nejakého SS.
2. Zóna rizika – rozhodovateľ má informácie, aby určil pravdepodobnosti nastatia jednotlivých SS.
3. Zóna určitosti – dokonalé informácie – rozhodovateľ s určitosťou identifikuje, ktorý SS nastane.