Alokácia fragmentov

Základné pojmy tvoriace teoretický rámec konštrukcie podporných systémov založených na distribuovanej umelej inteligencii sa dajú zhrnúť do niekoľkých bodov:
• Identifikácia cieľov a prideľovanie úloh – Existujú dva odlišné prístupy k riešeniu problémov, ktoré môžu byť aplikované v prostrediach , kde na vyriešení problému spolupracuje viacero agentov.
V druhom prípade sú jednotlivé úlohy zahrnuté v postupe riešenia vopred známe a štruktúrované. Stratégia riešenia sa dá rozčleniť do štyroch krokov: dekompozícia problému, pridelenie úloh, lokálne riešenie úloh (podproblémov) a syntéza čiastkových riešení
1. Zdieľanie úloh
V týchto systémoch si agenti navzájom pomáhajú zdieľaním výpočtovej záťaže celkovej úlohy.Celkový problém je rozložený na niekoľko menších podproblémov. Spolupráca sa dosahuje zdieľaním výpočtovej záťaže celkovej úlohy. Každý podproblém je priradený osobitnému agentovi, ktorý asynchrónne vykoná svoje vlastné funkcie a predloží riešenie synchrónne s ostatnými agentmi elektronickému koordinátorovi.
2. Zdieľanie riešení (výsledkov)
Problém je prezentovaný celej skupine agentov a agenti by mali kolektívne uvažovať o procese, ktorý pozostáva z problémov identifikácie, návrhov riešenia, diskusie, určenia priorít a vytvárania skupinových rozhodnutí Systémy založené na zdieľaní výsledkov sú formou spolupráce, v ktorej si jednotlivé agenty pomáhajú navzájom zdieľaním čiastkových výsledkov. Výpočty uskutočňované určitým agentom sú použité na uspokojovanie informačných potrieb pre podúlohu riešenú iným agentom. Príkladom môže byť úloha, keď výsledky nejakých predpovedí sú odoslielané analytikovi na interpretáciu. Tieto systémy sú najužitočnejšie v tých problémových oblastiach, v ktorých výsledky získané jedným agentom ovplyvňujú alebo ohraničujú výsledky iných agentov.